korčekové rýpadlo
korčekové rýpadlo — stroj na rozpojovanie, nakladanie a prepravu zemín, úžitkových surovín a iných sypkých a zrnitých materiálov. Pracovnou časťou je korček, častejšie rad korčekov. Najstarším, dnes už menej používaným druhom je rýpadlo s vlečným korčekom, ktoré pracuje prerušovane. Jediný korček s veľkým objemom (až 240 m3) je ťahaný po povrchu oceľovým lanom, odrýva a naberá materiál, ktorý sa na konci dráhy zdvihnutím lán vysype a nadvihnutý korček sa vracia späť na začiatok svojej dráhy. Rýpadlá s vlečným korčekom sú väčšinou výložníkové, pričom dĺžka dráhy korčeka je obmedzená dĺžkou výložníka, pri veľkej rozlohe dobývacieho územia (šírka 400 m) sa používajú káblové rýpadlá, v ktorých sa oproti veži rýpadla s navijakmi lán nachádza protiveža s vratnými kladkami. Obidve veže sa pohybujú na koľajových podvozkoch.
V súčasnosti sa najčastejšie používajú kontinuálne pracujúce korčekové rýpadlá, ktoré môžu byť reťazové alebo kolesové. Pri reťazovom korčekovom rýpadle korčeky unášané pohybom reťaze odrývajú tenkú vrstvu ťaženého materiálu pozdĺž svahu. Výkyvné vodiace rameno korčekovej reťaze je upevnené na oceľovej konštrukcii ťažného stroja tak, aby reťaz umožňovala pri prechode cez poháňanú kladku (turas) vysypať prepravovaný materiál na dopravníkový pás alebo do výsypky a odtiaľ do pristaveného vozidla alebo vagóna. Vodiace rameno sa spúšťa a dvíha pomocou lán z výložníka stroja. Podľa polohy ramena sa môže dobývať hornina zo svahu alebo z hĺbky. Celý stroj je uložený na koľajovom alebo pásovom podvozku, najväčšie stroje majú často kráčajúci podvozok. Smer pohybu podvozku býva kolmý na smer pohybu korčekov. Nevýhodami reťazových korčekových rýpadiel je veľký pasívny odpor pri pohybe korčekov po povrchu zeminy a značné opotrebovanie článkov reťaze, preto sa často nahrádzajú kolesovými korčekovými rýpadlami. Pri kolesových korčekových rýpadlách dobývacia sila pôsobí na konci ramena, preto ich konštrukcia musí byť značne pevnejšia ako konštrukcia reťazových rýpadiel, výhodou je však zníženie výkonu potrebného na pohon stroja a menšie nároky na údržbu. Vyťažený materiál sa od korčekového kolesa dopravuje pásovým dopravníkom uloženým vedľa ramena.
Korčekové rýpadlá sa využívajú v povrchových baniach na ťažbu hnedého uhlia, hliny, ílu a štrkopieskov, na úpravu dna riek, na hĺbenie a údržbu kanálov a pod. Korčekové (najčastejšie reťazové, ale aj kolesové) stroje na hĺbenie rýh na uloženie káblov a potrubí (ryhovače) majú kolesový alebo pásový podvozok a smer ich pohybu je totožný so smerom pohybu korčekov. Vyťažená zemina sa sype alebo sa pomocou pásového alebo závitovkového dopravníka ukladá vedľa vykopanej ryhy. Najmenšie ryhovače je možné namontovať na poľnohospodárske traktory, ktoré ich cez kardanový hriadeľ aj poháňajú. Plávajúce korčekové rýpadlá majú vodiace rameno korčekovej reťaze uložené medzi dvojicou pontónov, vyťažený materiál sa dopravuje na breh pomocou lodí, pri menšej vzdialenosti pásovým dopravníkom uloženým na plávajúcich pontónoch. Pri práci je plávajúce rýpadlo kotvené sústavou kotiev a do záberu sa pohybuje navíjaním kotvových lán navijakom. Na pracovné miesto sa dopravuje remorkérom, zriedkavejšie má aj vlastný pohon vrtuľou. Pohon korčekových rýpadiel býva elektrický, menej často dieselelektrický, v priebehu histórie sa dlho (do 1. polovice 20. stor.) používal parný pohon.