Korabinský, Ján Matej

Korabinský, Ján Matej, aj Johann Matthias Korabinsky, aj Korabinszky, 23. 2. 1740 Prešov – 23. 6. 1811 Bratislava — uhorský filológ, pedagóg, geograf, historik a kartograf. Študoval na gymnáziu v Prešove a od roku 1756 na evanjelickom gymnáziu v Bratislave (neskoršie bratislavské evanjelické lýceum), kde v rokoch 1760 – 70 pôsobil ako učiteľ a súčasne vychovávateľ v rodine Verešovcov v Bratislave, 1763 – 68 viedol vlastnú súkromnú školu vyššieho typu na výchovu dievčat a 1768 – 69 konvikt pre chlapcov. V roku 1769 odcestoval do Nemecka, kde študoval filozofiu, matematiku, históriu a prírodné vedy na univerzite v Rintelne (pri Hannoveri) a súčasne tam od roku 1770 pôsobil ako vychovávateľ u slobodných pánov z Hammersteinu. V roku 1772 sa vrátil do Bratislavy, kde sa zamestnal ako vychovávateľ v rodine Landererovcov a pracoval aj v ich kníhtlačiarni. V rokoch 1773 – 84 redigoval (po Karlovi Gottliebovi Windischovi) noviny Pressburger Zeitung (prechodne i týždenník Pressburgisches Wochenblatt, do ktorého aj prispieval), 1784 – 87 spolumajiteľ kníhkupectva a vydavateľstva Weber und Korabinskyscher Verlag v Bratislave. V roku 1789, keď mu bol pre dlhy predaný na dražbe celý majetok, opustil Bratislavu a odišiel do Viedne, kde sa neskôr zamestnal ako domáci učiteľ u továrnika Christiana Gottlieba Hornbostela, po jeho smrti (1809) sa vrátil do Bratislavy.

Popri pedagogickej, žurnalistickej a vydavateľskej práci sa zaoberal lexikografiou – zostavovaním a vydávaním diel encyklopedického charakteru obsahujúcich vlastivedné (regionálnogeografické, prírodovedné, historické) informácie, významný je jeho prínos v oblasti kartografie. V roku 1777 zostavil a vydal Uhorský almanach na rok 1778 (Almanach von Ungarn auf das Jahr 1778), do ktorého úvodnú štúdiu napísal Maximilián Hell. V roku 1781 vydal vlastivednú knihu o Bratislave Opis slobodného kráľovského uhorského hlavného a korunovačného mesta Bratislavy (Beschreibung der königlichen ungarischen Haupt- Frey- und Krönungsstadt Pressburg), v ktorej o. i. analyzuje pôvod jej názvu v rozličných jazykoch, podáva topografický opis mesta a informácie o obyvateľstve (počet, rozdelenie, používané jazyky a pod.) a ktorej súčasťou bola priložená mapa Pôdorys slobodného kráľovského mesta Bratislavy s okolitou krajinou (Grundriss der königlichen freyen krönungs Stadt Pressburg nebst der umliegenden Gegend). Zamýšľaný druhý zväzok zaoberajúci sa históriou Bratislavy pre finančné ťažkosti nevyšiel. Korabinského najvýznamnejším dielom je Geograficko-historický a tovarový lexikón Uhorska s poštovou mapou (Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn mit einer Postkarte, 1786) obsahujúci topografické, etnické, ekonomické a kultúrno-historické údaje o všetkých obciach Uhorska, ako aj viacjazyčný (chorvátsky, rumunský, slovenský) register miest a obcí i nemecký register miestnych názvov. Je bohatým zdrojom poznatkov o prírodných, ekonomických a kultúrnych pomeroch na Slovensku i v celom Uhorsku v 18. stor. Poštová mapa, na ktorej pomocou šráf a obrysov pohorí zobrazil poštové cesty, stanice, administratívne delenie a reliéf, vyšla neskôr (okolo 1791) aj samostatne pod názvom Predstavenie Uhorského kráľovstva podľa poštových staníc pre cestujúcich (Vorstellung des Königreichs Ungarn nach den Poststationen für Reisende).

Autor prvej ekonomicko-geografickej (a súčasne etnografickej) mapy Uhorska Novissima regni Hungariae potamographica et telluris productorum tabula – Wasser und Producten Karte des Koenigreichs Ungarn – Magyarország természeti tulajdonságának tüköre (1791) v mierke 1 : 1 000 000 zobrazujúcej priemyselné strediská, bane, kúpele, jaskyne, výskyt poľovnej zveri, vtáctva a rýb i národnostnú príslušnosť obyvateľov (reliéf je znázornený pomocou prekrížených šráf, legenda mapy obsahuje 90 trojjazyčne vysvetlených znakov), ako aj vreckového atlasu Uhorského kráľovstva Atlas Regni Hungariae Portatilis. Neue und vollständige Darstellung des Königreichs Ungarn auf LX Tafeln im Taschenformat (1804) zobrazujúceho na 23 listoch (z celkového počtu 60) územie Slovenska podľa stolíc. Na mape Spiša sú bokorysnými kopčekmi zobrazené Tatry s najvyšším vrcholom Lomnickým štítom s výškou 2 628 m. Atlas sa končí dvoma listami s neúplným zoznamom sídel. Na poslednom liste je legenda s 27 vysvetlenými znakmi, medzi ktorými sú aj znaky národnostnej (6) a konfesionálnej (4) príslušnosti obyvateľov sídel. Zostavil a vydal aj Zbierku erbov uhorských rodov (Abbildungen verschiedener Familienwappen in Königreich Ungarn, 1787) a jazykové dielo obsahujúce štvorjazyčný turecko-nemecko-maďarsko-český (resp. slovenský) slovník (Versuch eines kleinen Türkischen Wörterbuchs mit beygesetzten deutsch, ungrisch und bohmischen bedeutungen, 1788).