Koprivnica
Koprivnica — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji v Ondavskej vrchovine, 262 m n. m.; 656 obyvateľov (2023); miestne časti: Dubie, Koprivnica. Územie budované flyšovými pieskovcami a ílovcami má pahorkatinný reliéf a je prevažne zalesnené (najmä zmiešanými lesmi).
Obec je cestami III. triedy spojená s obcami Kochanovce, Buclovany, Stuľany, Vyšný Kručov a Marhaň.
Písomne doložená je v roku 1283 ako Kaproncha, 1310 Kaprontza, 1317 Kaparnacha, 1318 Kapruncha, 1327 Kopruncha, Kapronca, 1331 Coproncha, Kaproncha, Koproncha, Kopruncha, v rokoch 1332 – 37 Caprannsa, Kapricz, v roku 1343 Capruncza, 1345 Kaproncha, 1362 Kapruncha, v rokoch 1414, 1416, 1427 Kaproncha, 1472, 1508, 1543, 1567, 1588, 1600 Kaproncza, v roku 1773 Kaproncza, Pokriwnicza, 1786 Kaproncza, 1808 Kaproncza, Deutsch-Litta, Kopřiwnica, Pokřiwnica, v rokoch 1863 – 1902 Kapronca, 1907 – 13 Magyarkapronca, v roku 1920 Koprivnica, Pokryvnica, 1927 Koprivnica.
Jej prvými známymi majiteľmi boli Grék Teodor a jeho synovia Juraj a Peter. Neskôr ju vlastnili zemania zo Zádiela, zemania z Kokošoviec, Cudarovci (panstvo Makovica), zemania zo Zbudze a zemania z Bertotoviec. V 13. stor. bola centrom panstva, ktorému patrili obce Buclovany a Stuľany. Začiatkom 14. stor. existoval v obci mlyn. V 30. rokoch 14. stor. je tam písomne doložená existencia fary. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Archeologické nálezy: nelokalizovaný depot bronzových militárií a šperkov z halštatskej doby, polykultúrne sídlisko z eneolitu, z neskorej laténskej doby, zo staršej rímskej doby a z raného stredoveku (8. – 9. stor.); základy murovanej stavby spájanej s prítomnosťou cisterciánov v oblasti. V časti Dubie nálezisko 10 mohýl pravdepodobne kultúry východoslovenských mohýl s ojedinele zisteným žiarovým hrobom z bronzovej doby.
Stavebné pamiatky: klasicistická kúria (začiatok 19. stor., po 1945 čiastočne prestavaná, 2009 rekonštruovaná), menšia kúria z 1. polovice 19. stor. (prestavaná okolo 1900, rekonštruovaná), rímskokatolícky Kostol sv. Ondreja (pôvodne gotický zo začiatku 14. stor., opravený po požiari 1520, obnovený 1718, okolo 1748 zbarokizovaný a po zemetrasení 1808 klasicisticky upravený, opravený 1858 a po zemetraseniach 1894 a 1914).