kopiár

kopiár [lat.], aj chartulár — zbierka (neskôr kniha) odpisov listín vzťahujúcich sa na cirkevné aj svetské inštitúcie (napr. na kláštory, univerzity), štáty, mestá, rody a pod. (lat. copio = odpisovať, lat. charta = listina; odtiaľ názvy).

Kopiáre obsahujúce odpisy listín alebo výpisy z nich sa používali od stredoveku v kanceláriách inštitúcií kvôli evidencii prijímaných alebo vydávaných dokumentov, získaniu prehľadu o určitých právach (kopiáre privilégií, štatútov a pod.), príp. kvôli tomu, aby sa častým používaním nepoškodzovali originály. Bývali usporiadané chronologicky, podľa pôvodcu (vydavateľa) alebo jeho hodnosti, ale aj vecne, podľa charakteru listín. Nemali právnu silu a neboli spečatené. V prípade straty originálu však odpis v kopiári predstavoval jedinú jeho náhradu, preto sa neskôr mnohé odpisy významných listín notársky overovali. Odpisy listín (napr. privilégií) a ich kopiáre boli veľmi starostlivo vyhotovované a v kanceláriách sa mohli využívať aj ako predlohy pri zostavovaní nových listín.