Konwicki, Tadeusz

Popis ilustrácie

Tadeusz Konwicki

Text hesla

Konwicki, Tadeusz, 22. 6. 1926 Naujoji Vilnia, dnes súčasť Vilniusu – 7. 1. 2015 Varšava — poľský spisovateľ, publicista, filmový dramaturg, scenárista a režisér. Počas 2. svetovej vojny sa aktívne zúčastnil poľského odboja, po vojne študoval filológiu na univerzite v Krakove a vo Varšave (štúdiá neukončil), v rokoch 1946 – 50 pôsobil ako redaktor časopisu Odrodzenie (Znovuzrodenie), 1950 – 58 týždenníka Nowa kultura (Nová kultúra), od roku 1954 ako scenárista a režisér. V roku 1953 sa stal členom Poľskej zjednotenej robotníckej strany, v roku 1966 (po proteste proti vylúčeniu Leszeka Kołakowského zo strany) z nej bol vylúčený.

V prvom románe Trasoviská (Rojsty, 1948, zakázaný; vydaný 1956) zobrazil protiklad vlasteneckého idealizmu a vojnovej reality. Koncom 40. a začiatkom 50. rokov 20. stor. sa románom Na stavbe (Przy budowie, 1950), politickým románom Moc (Władza, 1954) a zbierkou poviedok Hodina smútku (Godzina smutku, 1954) stal jedným z hlavných predstaviteľov poľského socialistického realizmu. Tendenčnosť týchto próz sa usiloval prekonať románom Z obkľúčeného mesta (Z oblężonego miasta, 1956). Ďalšie diela sú typické mnohovýznamovosťou (symboly, alúzie, metafory); špecifickým spôsobom prepojil realitu a fantastiku, iróniu, sebairóniu, grotesku a tragiku. V psychologických románoch Moderný snár (Sennik współczesny, 1963; slov. 1966; jedno z najvýznamnejších diel poľskej povojnovej literatúry), Nanebovstúpenie (Wniebowstąpienie, 1967; sfilmovaný 2005, réžia Maciej Englert), Nič alebo nič (Nic albo nic, 1971) a v ilegalite vydanom protikomunistickom románovom triptychu Poľský komplex (Kompleks polski, 1977; slov. 1997), Malá apokalypsa (Mała apokalipsa, 1979; sfilmovaný 1993, réžia Constantin Costa-Gavras) a Podzemná rieka (Rzeka podziemna, 1984) podal široký obraz poľskej spoločnosti od povojnového obdobia po 80. roky 20. stor. V románe Prechádzka s mŕtvym dievčaťom (Czytadło, 1992; slov. 1997) zachytil neduhy poľskej spoločnosti (mafia, neonacizmus, korupcia) na začiatku 90. rokov 20. stor. Kontrastom k týmto dielam sú romány s autobiografickými prvkami Diera v nebi (Dziura w niebie, 1959), Zveročlovekoupír (Zwierzoczłekoupiór, 1969) a Čierna kronika lásky (Kronika wypadków miłosnych, 1974; sfilmovaný 1986, réžia Andrzej Wajda).

Bol aj autorom cyklu voľne komponovaných denníkových textov Kalendár a presýpacie hodiny (Kalendarz i klepsydra, 1976), Východy a západy mesiaca (Wschody i zachody księżyca, 1982), Večerné zore (Zorze wieczorne, 1991) a Pamflet na seba (Pamflet na siebie, 1995); jeho rané poviedky o partizánskych bojoch vyšli vo výbere Vietor a prach (Wiatr i pył, 2008). Režíroval filmy Posledný deň leta (Ostatni dzień lata, 1958), Dušičky (Zaduszki, 1961), Salto (1965), Ako ďaleko odtiaľto, ako blízko (Jak daleko stąd, jak blisko, 1972), Údolie Issy (Dolina Issy, 1982) a Láva (Lawa, 1989). Nositeľ viacerých ocenení. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov.

Zverejnené 6. júla 2022.

Konwicki, Tadeusz [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konwicki-tadeusz