konverzačná analýza

Text hesla

konverzačná analýza — výskumná metóda, pomocou ktorej sa analyzujú postupy uplatňované hovoriacimi v procese verbálnej a neverbálnej interakcie (počas rozhovoru, konverzácie), t. j. pri produkcii a interpretácii rôznych (bežných, ale aj odborných aspektov) prehovorov. Predstavuje jednu z najrozvinutejších oblastí etnometodológie, často sa označuje aj ako etnometodologicky orientovaná konverzačná analýza. Uplatňuje sa najmä v sociológii a lingvistike (sociolingvistike), ale aj v iných disciplínach, k jej hlavným predstaviteľom patrí americký sociológ Harvey Sacks (*1935, †1975). Údaje sa získavajú nahrávaním konverzácie, jej následným prepisom (tzv. transkript) a analýzou.

Cieľom konverzačnej analýzy je rekonštrukcia priebehu rozhovoru ako interakčnej udalosti, umožňuje odhaliť jeho štruktúru (poriadok) vytváranú aktérmi rozhovoru prostredníctvom postupov (metód), ktoré majú k dispozícii a ktoré uplatňujú so zreteľom na koherenciu rozhovoru. Pomocou konverzačnej analýzy sa zisťujú a vysvetľujú javy, ktoré sú pre hovoriacich v rozhovoroch naozaj relevantné, ako aj vlastná interpretácia replík zo strany hovoriacich. Analyzuje sa postupnosť konaní aktérov, ktorí postupným produkovaním prehovorov realizovali celkovú interakčnú udalosť, t. j. skúma sa mechanizmus striedania prehovorov hovoriacich (striedania replík – celkov, počas ktorých hovoril len jeden aktér rozhovoru). Nadväzujúce prehovory aktérov sa vnímajú ako usporiadané sekvencie, analýza teda smeruje k zobrazeniu sekvenčnej štrukturácie rozhovoru (tzv. analýza sekvenčnej štruktúry), t. j. k tomu, ako štruktúra sekvencií vznikala. Pritom sa skúmajú tzv. párové sekvencie (dvojice verbálnych akcií, napr. otázka – odpoveď, pozdrav – pozdrav), opravné sekvencie (po prerieknutiach, prepočutiach, faktických chybách), preferenčná organizácia (spôsob, akým hovoriaci volí medzi preferovanými a nepreferovanými akciami, napr. pri nepreferovanej akcii hovoriaci často svoj nesúhlas vyjadruje váhavejšie a pomalšie), sociálna kategorizácia výrazov v rozhovoroch a i. Analytik sleduje túto štrukturáciu z perspektívy aktérov (subjektivistická metodológia), čiže rekonštruuje časový priebeh rozhovoru a istý prehovor apercipuje (vníma s porozumením) len so zreteľom na to, čo sa v rozhovore udialo v časovom úseku pred práve apercipovaným prehovorom, teda berie do úvahy len to, čo bolo aktérom prístupné do tohto momentu. Vylučujú sa tak možné (objektivistické) interpretácie, lebo zásadne ide len o zistenie toho, ako konali samotní aktéri, aby konštituovali rozhovor s istým zmyslom, t. j. ako aktualizovali a vytvárali interakčné významy prehovorov, aby si porozumeli.

Zverejnené 6. júla 2022.

Konverzačná analýza [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konverzacna-analyza