konvencionalizmus

Text hesla

konvencionalizmus [lat.] —

1. filozofické stanovisko zdôrazňujúce úlohu rozhodnutia alebo slobodnej voľby pri výbere z možných alternatív. Poukazuje na to, že tvrdenia pokladané za objektívne platné a vyplývajúce z prírodnej nevyhnutnosti sú v skutočnosti podobne ako v etikete, jazyku alebo v legislatíve výsledkom pragmaticky motivovaných dohôd, konvencií. V sémantike bol konvencionalizmus známy už v staroindickej jazykovede i v starovekom Grécku (Démokritos z Abdéry), dôsledne ho rozvinuli Ferdinand de Saussure a štrukturalisti (→ štrukturalizmus). Podľa sémantického konvencionalizmu je vzťah medzi jazykovým znakom a významom výsledkom konvenčného priradenia. Podľa zástancov politického konvencionalizmu spoločenské väzby nie sú prírodnou danosťou, ale opierajú sa o zmluvu (Jean-Jacques Rousseau), resp. o konvenciu (Émile Durkheim).

Vo filozofii vedy predstavuje konvencionalizmus epistemologickú a ontologickú pozíciu, podľa ktorej pravdivosť niektorých matematických, logických a prírodovedných výrokov je len výsledkom sústavy formalizovaných konvencií, pravidiel a definícií, ktoré sú vyjadrené v jazyku danej teórie a ktorým ani v abstraktnom, ani v materiálnom časopriestorovom svete nič objektívne nezodpovedá. Priekopníkom konvencionalizmu v oblasti matematiky a fyziky bol Henri Poincaré, v oblasti matematiky neskôr najmä niektorí predstavitelia logického empirizmu (Hans Hahn; Moritz Schlick), vo fyzike tento prístup aplikovali Pierre Duhem a Adolf Grünbaum;

2. metodologická koncepcia, podľa ktorej metódy používané vo vede nie sú zdôvodnené nejakou objektívnou črtou reality, ale sú výsledkom (nepriamej) voľby členov vedeckej komunity používať práve určité postupy získavania a overovania poznatkov. Princípy vied nie sú experimentálnymi zovšeobecneniami ani úplne overiteľnými hypotézami, ale konvenciami, ktoré sa opierajú o skúsenosť a ktoré čo najvyhovujúcejším spôsobom vypovedajú o aktuálne známej skutočnosti. Konvencionalizmus argumentuje pluralitou logicky konzistentných formálnych systémov, ktoré sú však navzájom nezlučiteľné a neredukovateľné. Napr. euklidovská geometria bola viac než dvetisíc rokov jedinou platnou geometriou nie preto, lebo je pravdivejšia ako neeuklidovské geometrie, ale preto, lebo vyhovovala potrebám bežnej fyzickej skutočnosti.

Zverejnené 4. júla 2022.

Konvencionalizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-31]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konvencionalizmus