konvencia

konvencia [lat.] —

1. zvyklosť, zaužívaný, ustálený spôsob myslenia, správania, postupu a pod. Konvenciu možno vyjadriť vo forme pravidla alebo normy, ktorá zefektívňuje určitý priebeh úkonov alebo činností; estet. súhrn predstáv o tom, ktoré umelecké prostriedky sa v tradícii osvedčili a je vhodné ich používať; aj zaužívaný spôsob tvorby. Konvencia je zásobárňou znakov, symbolov a umeleckých postupov, ale aj brzdou vývinu. V umeleckých akadémiách niekedy funguje ako nepísaný zákon. Ak sa presadzuje vedome, stáva sa kánonom. Výsledkom nasledovania konvencie je akademizmus alebo eklekticizmus. Konvenčné zobrazovanie skutočnosti vyžadujú často od umelcov autoritatívne režimy;

2. dohoda, dohovor (→ konvencia označovania); práv. spravidla medzinárodná dvojstranná alebo mnohostranná zmluva; označenie najmä mnohostranných medzinárodných zmlúv s právotvornými účinkami uzatváraných medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa všeobecnými problémami, napr. OSN a Medzinárodnou organizáciou práce (dohovory o minimálnej mzde, o práve organizovať sa a kolektívne rokovať, o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov a pod.); v súčasnosti sa nahrádza termínom dohovor. V ekonomickej oblasti sa v minulosti prijímali mincové konvencie, ktoré stanovovali podmienky obehu spoločnej meny konkrétne vymedzeného okruhu krajín vrátane jej výmenného kurzu, ako aj práva a povinnosti menových autorít v oblasti zabezpečovania jej stability.