konvektívna zóna

Text hesla

konvektívna zóna, konvektívna vrstva, konvektívna oblasť — oblasť vo hviezde, v ktorej dominuje prenos energie konvekciou. Ku konvekcii dochádza v prostredí s vysokým gradientom teploty a v prítomnosti gravitačného poľa.

Pri Slnku a pri iných, chladnejších hviezdach s menšou hmotnosťou ležiacich na hlavnej postupnosti Hertzsprungovho-Russellovho diagramu dochádza ku konvekcii v konvektívnej zóne, ktorá je podpovrchovou vrstvou hviezdy. Pri Slnku sa konvektívna zóna nachádza nad žiarivou zónou (resp. nad tachoklínou – tenkou prechodovou vrstvou medzi žiarivou zónou a konvektívnou zónou) a pod viditeľným povrchom Slnka, fotosférou (začína sa pod fotosférou v hĺbke okolo 200-tis. km). Teplota na jej dne je okolo 2 mil. K a so vzdialenosťou od stredu Slnka k jeho povrchu klesá (efektívna teplota fotosféry je len 5 777 K). Keďže niektoré ióny (uhlíka, kyslíka, dusíka, vápnika, železa a i.) sú vzhľadom na nízku teplotu okolia schopné žiarenie len pohltiť a ďalej ho neemitujú, prenos energie žiarením je málo účinný. Dostatočne nízka hustota plazmy na dne konvektívnej zóny vyhrievanej žiarivou zónou v nej spôsobuje turbulenciu a ďalší prenos energie prebieha konvekciou. Vzniknuté konvektívne pohyby plynu prenášajú teplo smerom k fotosfére, pri pohybe k povrchu plyn expanduje (na viditeľnom povrchu Slnka je hustota len 0,000 000 2 g/cm3), chladne a klesá späť k dnu konvektívnej zóny. Tým dochádza okrem prenosu energie aj k premiešaniu materiálu. Vrcholky výstupných prúdov z konvektívnej zóny možno vo fotosfére pozorovať ako granuly a supergranuly (→ granulácia, → supergranulácia). Pri hviezdach hlavnej postupnosti s väčšou hmotnosťou prebieha konvekcia priamo v jadre.

Zverejnené 4. júla 2022.

Konvektívna zóna [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konvektivna-zona