kontrarozviedka

kontrarozviedka [lat. + rus.] — defenzívne (obranné) spravodajstvo štátu zamerané najmä na ochranu pred špionážou spravodajských služieb iných štátov. Predstavuje vnútornú zložku vojenských spravodajských služieb, jej činnosť sa uskutočňuje systémom špeciálnych orgánov vytváraných v ozbrojených silách príslušnej krajiny a určených na boj s cudzími rozviedkami. Zaoberá sa odhaľovaním aktivít cudzích spravodajských služieb namierených proti vlastnému štátu, spravodajskou ochranou armády a ochranou pred ohrozením, resp. pred únikom údajov tvoriacich predmet vojenského a štátneho tajomstva. Jej funkcia sa odvíja priamo od brannej politiky príslušného štátu a úloh, ktoré plnia jeho ozbrojené sily a ktorých charakter vo veľkej miere závisí od úrovne demokratických prvkov v politickom vývoji štátu, od postavenia armády v danom politickom a spoločenskom systéme, ako aj od vymedzenia jej vonkajšej a vnútornej funkcie. Z tohto hľadiska bývajú defenzívne zložky vojenských spravodajských služieb zaťahované do vnútropolitických mocenských zápasov a často bývajú aj zneužívané na presadzovanie a ochranu záujmov vládnucich politických elít.

V československej armáde pôsobilo vojenské Obranné spravodajstvo (čes. Obranné zpravodajství, OBZ) založené v januári 1945 v rámci 1. československého armádneho zboru v ZSSR (→ československé vojsko v ZSSR) pod vedením Bedřicha Reicina (*1911, †1952), po skončení 2. svet. vojny bolo zložkou Ministerstva národnej obrany (ako Hlavná správa OBZ) a zaoberalo sa preverovaním príslušníkov armády a vyhľadávaním a zneškodňovaním kolaborantov a zahraničných agentov. Výrazne sa angažovalo aj v mocenskom boji v prospech komunistickej strany, v ktorom zneužívalo svoje postavenie a prekračovalo svoje právomoci. R. 1952 – 90 pôsobila v Československej ľudovej armáde Vojenská kontrarozviedka (VKR, ako súčasť Štátnej bezpečnosti), ktorá sa po 1968 zameriavala o. i. na odhaľovanie a perzekúciu podporovateľov Pražskej jari, ako aj na sledovanie predstaviteľov exilu a neskôr na boj s tzv. ideologickou diverziou. Úzko spolupracovala s KGB (aj pri ochrane sovietskych vojsk na území ČSSR) i so službami ďalších štátov Varšavskej zmluvy. Po zmene politickej situácie v novembri 1989 bola VKR 31. 5. 1990 zrušená, nahradilo ju Vojenské obranné spravodajstvo (VOS, čes. Vojenské obranné zpravodajství, VOZ). Na Slovensku po vzniku SR zabezpečovalo obrannú spravodajskú službu od 1994 Vojenské obranné spravodajstvo (VOS), od 2013 ju zabezpečuje Vojenské spravodajstvo (vzniklo zlúčením VOS s Vojenskou spravodajskou službou, VSS, založenou 1994) podriadené Ministerstvu obrany SR; kontrolným orgánom je Národná rada SR.