kontrakcia

kontrakcia [lat.] — stiahnutie, zmrštenie;

1. astron. → gravitačná kontrakcia;

2. chem. a) zmenšenie atómového (iónového) polomeru so vzrastom protónového čísla pri aktinoidoch a lantanoidoch (→ aktinoidová kontrakcia, → lantanoidová kontrakcia); b) zmenšenie výsledného objemu zmesi pri zmiešaní dvoch rôznych kvapalín, napr. vody a etanolu (→ objemová kontrakcia);

3. jaz. sťahovanie hlások. Praslovanská jazyková zmena, pri ktorej zaniklo intervokalické j a dve samohlásky, ktoré oddeľovalo, sa dostali k sebe, utvorili jednu slabiku a splynuli do jednej dlhej samohlásky (bojati sę > bāti sę, dnes báť sa, dobraja > dobrā > dobrá, pojasъ > pāsъ > pás). Táto zmena sa realizovala na západoslovanskom území (najmä v češtine). Kontrakcia, ktorá sa uskutočnila v praslovanskom základe slovenčiny asi v 1. pol. 10. stor., prebiehala vo dvoch fázach (alebo zmenách): najprv zaniklo intervokalické j a potom splynuli príslušné samohlásky. V starej slovenčine (v jednotlivých nárečových makroareáloch) bol priebeh kontrakcie nerovnomerný. Na konci niektorých tvarov sa kontrakcia z morfologických príčin neuskutočnila;

4. lek. sťah, stiahnutie, napr. kontrakcia svalu; opak: relaxácia;

5. stroj. a) zmenšenie priečneho rozmeru súčiastky pri jej namáhaní ťahom (→ deformácia); b) zmenšenie prierezu prúdu kvapaliny vytekajúcej z otvoru v porovnaní s prierezom otvoru. Jav je dôsledkom energetických strát pri vytekaní a povrchového napätia kvapaliny. Kontrakcia prúdu kvapaliny sa dá znížiť napr. zaoblením okrajov otvoru.