kontrafaktuálnosť

kontrafaktuálnosť [lat.] —

1. filoz. pojem súvisiaci s modálnou logikou, s úvahami o možných svetoch a udalostiach. Kontrafaktuálnosť je vyjadrená gramatickou formou, ktorá odkazuje na udalosti, ktoré sa nestali, ale za určitých podmienok sa stať mohli; kontrafaktuálne tvrdenie má podobu Keby..., tak by..., Čo by sa stalo, keby...? a pod. Kontrafaktuálne výroky používal napr. Saul Kripke vo svojej definícii pravdy. Okrem filozofie sú kontrafaktuálne úvahy prítomné aj v literatúre, ale napr. aj vo fyzike;

2. hist. prístup umožňujúci originálnym spôsobom skúmať problémy kauzality, úlohu predstavivosti i politicky motivovaného podávania historických udalostí a využívania histórie. Cieľom nie je prepisovanie alebo popieranie prijatej verzie udalostí, ale pochopenie pôsobiacich mechanizmov a individuálnych alebo skupinových rozhodnutí. Kontrafaktuálnosť sa objavila už v dielach rímskeho historika Lívia, v 20. stor. napr. u Winstona Leonarda Churchilla, ktorý v eseji Čo ak by Lee nevyhral bitku pri Gettysburgu (If Lee Had Not Won the Battle of Gettysburg, 1930, vydaná aj v zbierke esejí Čo ak by sa to odohralo inak?, If It Had Happened Otherwise, 1931) rozvíjal alternatívny scenár dejín USA, ak by v občianskej vojne v USA zvíťazila južanská armáda. Kontrafaktuálny prístup k histórii vyvrcholil v 90. rokoch 20. stor. v anglosaskom univerzitnom prostredí v koncepcii britského historika Nialla C. Fergusona predstavenej v diele Virtuálna história: alternatívy a kontrafaktuály (Virtual History: Alternatives and Counterfactuals, 1997), od začiatku 21. stor. sa používa na nové zhodnotenie aspektov a činiteľov histórie, ktorým sa v oficiálnej historiografii nevenuje dostatočná pozornosť (ženy, menšiny, porazené národy a pod.).