kontinuitné zobrazenie

kontinuitné zobrazenie, aj kontinuitná kompozícia — vo výtvarnom umení zobrazenie deja v jeho jednotlivých, na seba nadväzujúcich fázach prostredníctvom obrazov, ktoré sú zoradené podľa časovej a dejovej následnosti. Jednotlivé časti deja sú tak zobrazené vedľa seba, pričom vytvárajú súvislý, najčastejšie horizontálne komponovaný pás. Kontinuitné zobrazenie má výrazne naratívny, ilustratívny a didaktický charakter.

Od najstarších čias sa uplatňovalo v maľbe (nástennej, knižnej, tabuľovej), sochárstve i v úžitkovom umení. Objavilo sa v staroveku v umení Mezopotámie a Egypta, rozvíjalo sa aj v antickom Grécku a Ríme. K najvýznamnejším príkladom patria reliéf na Trajánovom stĺpe (113 n. l.), ktorý špirálovito ovíja driek stĺpa, a reliéf na Stĺpe Marca Aurelia (193 n. l.) v Ríme. Kontinuitné zobrazenie sa uplatnilo sa aj vo freskových a v sochárskych cykloch v stredovekom umení. K významným príkladom z obdobia stredoveku patrí Tapiséria z Bayeux (okolo 1066 – 97) dlhá 68,38 m.