kontakt

kontakt [lat.] — spojenie, styk, dotyk;

1. astron. okamih, v ktorom dochádza k začatiu alebo k ukončeniu priemetu nebeských telies na seba z pohľadu pozorovateľa na Zemi počas zatmení Slnka a Mesiaca, prechodov Merkúra a Venuše pred slnečným diskom, počas zákrytov hviezd Mesiacom a počas podobných javov v sústavách mesiacov planét a v sústavách zákrytových premenných hviezd. Napr. pri zatmení Slnka sa rozoznáva prvý kontakt, keď sa disk Mesiaca dotkne disku Slnka (ide vlastne o začiatok čiastočného zatmenia), druhý kontakt, keď sa celý disk Mesiaca začne premietať na disk Slnka (začiatok úplného zatmenia), tretí kontakt, keď sa celý disk Mesiaca poslednýkrát premietne na disk Slnka (koniec úplného zatmenia), a štvrtý kontakt, keď sa disk Mesiaca prestane dotýkať disku Slnka (koniec čiastočného zatmenia);

2. el.tech. a) elektricky vodivý dotyk dvoch vodičov, ktorými prechádza elektrický prúd; b) súčiastka v konektore, ktorá zabezpečuje vodivé spojenie dvoch elektrických vodičov. Kontakty majú zvyčajne tvar do seba zapadajúcich kolíkov a dutiniek (napr. zástrčka – zásuvka). Na spojenie dvoch vodičov sa najčastejšie používa dvojica kontaktov, z ktorých jeden je pevne zabudovaný a druhý sa k nemu pripája. Materiály, z ktorých sú kontakty vyrobené, by mali mať tieto vlastnosti: odolnosť proti erózii a pôsobeniu elektrického oblúka, veľkú tvrdosť, dobrú elektrickú a tepelnú vodivosť, malý prechodový odpor, odolnosť proti oxidácii; používa sa meď, nikel, zlato, striebro, platina, volfrám, molybdén a spekané materiály, napr. AgW, WAgNi, AgC, AgNi, WCuNi;

3. sociol. nadviazanie spojenia medzi ľuďmi, stýkanie sa, stretanie sa; uskutočňovanie vzájomného vzťahu; → sociálny kontakt; → kultúrny kontakt.