konštitucionálna ekonómia

Text hesla

konštitucionálna ekonómia — smer v ekonomickom myslení zaoberajúci sa problémom tvorby efektívneho legislatívneho rámca v demokratických spoločnostiach. Vznikol v 70. rokoch 20. stor. ako osobitná normatívna podoba ekonomickej vedy – súčasť teórie verejnej voľby (angl. public choice theory); spolu s teóriou hľadania renty, teóriou vlastníckych práv, teóriou ekonomických agentov a teóriou transakčných nákladov patrí k tzv. kontraktačným teóriám, ktoré kladú dôraz na význam a charakter kontraktov v hospodárskom živote (→ inštitucionalizmus).

V Európe sa konštitucionálna ekonómia spolu s teóriou verejnej voľby priraďuje k smerom, ktoré sú spoločne označované ako nová politická ekonómia. Konštitucionálna ekonómia sa snaží formulovať spôsob tvorby ústavy a ústavných zmien tak, aby výkonná moc nemohla zneužiť svoje právomoci. Zaoberá sa komparáciou a hodnotením alternatívnych súborov pravidiel (politických pravidiel týkajúcich sa napr. volebného systému alebo spôsobu hlasovania v zákonodarných orgánoch) a spôsobu ich určenia a výberu; tieto pravidlá definujú spoločensko-ekonomickú a politickú hru (skúma sa predpokladané a skutočné správanie jednotlivcov), do ktorej je zapojená celá spoločnosť. Skúma aj pravidlá ovplyvňujúce správanie voličov a politikov, ich vzájomnú interakciu, ich pôsobenie na spoločnosť. Pri skúmaní, voľbe a zavádzaní pravidiel a inštitúcií vychádza z predpokladu metodologického individualizmu a racionálnej voľby (jednotlivec má v sebe potenciál na spoluprácu s inými členmi spoločnosti). Hlavnými predstaviteľmi konštitucionálnej ekonómie sú Geoffrey Brennan (*1944), Bruno S. Frey (*1941), James McGill Buchanan (*1919, †2013) a Gordon Tullock (*1922, †2014).

Zverejnené 8. júna 2022.

Konštitucionálna ekonómia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konstitucionalna-ekonomia