Konstantinov, Aleko Ivanicov

Konstantinov, Aleko Ivanicov, 1. 1. 1863 Svištov, oblasť Veliko Tărnovo – 11. 5. 1897 pri Pazardžiku — bulharský spisovateľ a prekladateľ. Študoval právo na univerzite v Odese (1881 – 85). Po návrate do Bulharska (1885) pôsobil v Sofii ako sudca a advokát. Vo verejnom a v politickom živote sa prikláňal k sociálnym demokratom. Uskutočnil niekoľko zahraničných ciest (1889 Svetová výstava v Paríži, 1891 Jubilejná zemská výstava v Prahe, 1893 Svetová výstava v Chicagu), ktoré sa mu stali inšpiráciou pri tvorbe. Odmietal moderné umelecké smery a uprednostňoval metódu kritického realizmu.

Debutoval poéziou (časopisecky od 1880), popularitu si získal cestopisom Do Chicaga a späť (Do Čikago i nazad, 1893), v ktorom okrem prírodných krás zachytil aj negatívne črty americkej spoločnosti. Konstantinovým najvýznamnejším dielom je satirická próza Baj Gaňu (Baj Gaňu, 1895; slov. ako Baj Gaňo, 1950), ktorej časť deja sa odohráva v Prahe. Zobrazil v nej typ bulharského meštiaka bezohľadne sa usilujúceho o moc a o zisky. Bol autorom viacerých kritických i poetických cestopisných čŕt a satirických fejtónov pranierujúcich morálny rozklad vtedajšej bulharskej spoločnosti; viaceré vyšli posmrtne v jeho zobraných Spisoch 1, 2 (Săčinenija 1, 2; 1901, 1902). Prekladal z ruskej (Alexandr Sergejevič Puškin, Michail Jurievič Lermontov) a francúzskej (Molière, Victorien Sardou) literatúry. Bol zavraždený na ceste do Pazardžiku.

Od roku 1966 sa vo Svištove udeľuje cena za humoristickú poviedku v medzinárodnej literárnej súťaži nazvanej podľa neho.