konsenzualizmus

konsenzualizmus [lat.] — princíp riešenia problémov, uzatvárania dohôd (zmlúv) a pod., pri ktorom sa na prijatie dohody (resp. na uzatvorenie zmluvy) vyžaduje súhlas všetkých zúčastnených strán;

práv. spôsob uzatvárania zmlúv (vychádzajúci z rímskoprávnej kultúry; → consensus), ktorý na nadobudnutie platnosti zmluvy vyžaduje súhlas všetkých (dvoch alebo viacerých) účastníkov tohto právneho úkonu (→ konsenzus). Využíva sa pri súkromnoprávnych zmluvách (napr. v občianskom a v obchodnom práve pri kúpe, nájme a i.), dohodách (v rodinnom práve napr. o úprave styku rodičov s dieťaťom) a i. právnych úkonoch (napr. pri rozhodnutiach, pri ktorých je potrebný súhlas všetkých, resp. zúčastnených osôb v rámci príslušného orgánu). Využíva sa aj v medzinárodnom práve, najčastejšie pri uzatváraní medzinárodných zmlúv, ktorých vznik je založený na rokovaniach zmluvných strán, pričom každá z nich musí so zmluvou výslovne súhlasiť.