Konrád, Karel

Konrád, Karel, 28. 3. 1899 Louny – 11. 12. 1971 Praha — český spisovateľ a novinár. V roku 1917 narukoval do rakúsko-uhorskej armády, po niekoľkomesačnom výcviku bol však z nej zo zdravotných dôvodov prepustený. V roku 1924 bol spoluzakladateľom satirického časopisu Trn, v roku 1925 a v rokoch 1945 – 48 pôsobil ako redaktor novín Rudé právo a 1934 – 36 časopisu Přestávka Burianova divadla, resp. 1936 – 42 časopisu Divadlo Vlasty Buriana, v rokoch 1946 – 48 pôsobil vo Filmovom uměleckom sbore, 1948 – 57 vo Filmovej rade Československého státního filmu v Prahe; od roku 1926 bol členom spolku Devětsil.

Osobitosť Konrádovho diela spočíva v spojení lyrizmu a faktografie (súbor čŕt, poviedok a fejtónov Robinsonáda, 1926). V 20. rokoch 20. stor. bol hlavným predstaviteľom poetistickej prózy založenej na lyrizácii textu (asociatívna imaginácia, fantazijná hravosť, nečakané spojenia, rýchle striedanie záberov, subjektívne hodnotenie skutočnosti), typickými sú román Rinaldino (1927) o citovom a názorovom dospievaní chlapca v malom meste a poviedka Dinah (1928) inšpirovaná džezovou piesňou, pohybujúca sa na rozhraní sna a skutočnosti. V 30. rokoch 20. stor. pribudli ku Konrádovej poetickej obraznosti psychologizmus a faktografický historizmus, napr. v protivojnovom autobiografickom románe Rozchod! (1934) a v románe Postele bez nebes (1939) o českom malomeste pred 1. svetovou vojnou. Autor spomienkových próz Perokresby (1953) a Nevzpomínky (1963), cestopisných reportáží z bývalej Juhoslávie Jugoslávské kolo (1956), zbierky aforizmov Ano – ne! (1960), posmrtne vydaného nedokončeného románu Pavel a Hedvika (1975) a humoristickej a satirickej publicistiky Odleťte, ptáci mé slabosti (1987).