konkrétna hudba

Text hesla

konkrétna hudba — druh elektroakustickej hudby, jeden zo smerov syntetickej hudby.

Základ konkrétnej hudby tvorí reálny zvukový materiál (prirodzené zvuky, napr. prírodné alebo technické, ale aj tradičné hudobné nástroje či ľudský hlas), ktorý sa v podobe zvukových elementov nahrá na magnetofónový pás a následne sa stane predmetom transformácie a montáže v elektroakustickom štúdiu (nie je zachytený notáciou). Konkrétna hudba teda predstavuje reprodukovanú hudbu (zriedkavo s účasťou živého interpreta).

Túto experimentálnu techniku kompozície vyvinul okolo roku 1948 francúzsky skladateľ a muzikológ Pierre Schaeffer, ktorý ju aj pomenoval (fr. musique concrète) a ďalej rozvíjal (pôsobil vo francúzskom rozhlase Radiodiffusion-Télévision française v Paríži, kde 1958 zriadil štúdio elektroakustickej hudby Groupe de recherches musicales, GRM).

K ďalším predstaviteľom konkrétnej hudby patria Luc Ferrari, Jean-Michel Jarre, François Bayle, Ivo Malec, Guy Reibel a i.

Medzi najznámejšie diela tohto hudobného smeru sa zaraďujú Symfónia pre osamelého človeka (Symphonie pour un homme seul, 1950) Pierra Schaeffera a Pierra Henryho, Púšte (Déserts, 1954) pre magnetofónový pás a nástroje a Elektronická báseň (Poème électronique, 1958) Edgarda Varèsa.

Text hesla

konkrétna hudba — druh elektroakustickej hudby, jeden zo smerov syntetickej hudby.

Základ konkrétnej hudby tvorí reálny zvukový materiál (prirodzené zvuky, napr. prírodné alebo technické, ale aj tradičné hudobné nástroje či ľudský hlas), ktorý sa v podobe zvukových elementov nahrá na magnetofónový pás a následne sa stane predmetom transformácie a montáže v elektroakustickom štúdiu (nie je zachytený notáciou). Konkrétna hudba teda predstavuje reprodukovanú hudbu (zriedkavo s účasťou živého interpreta).

Túto experimentálnu techniku kompozície vyvinul okolo roku 1948 francúzsky skladateľ a muzikológ Pierre Schaeffer, ktorý ju aj pomenoval (fr. musique concrète) a ďalej rozvíjal (pôsobil vo francúzskom rozhlase Radiodiffusion-Télévision française v Paríži, kde 1958 zriadil štúdio elektroakustickej hudby Groupe de recherches musicales, GRM).

K ďalším predstaviteľom konkrétnej hudby patria Luc Ferrari, Jean-Michel Jarre, François Bayle, Ivo Malec, Guy Reibel a i.

Medzi najznámejšie diela tohto hudobného smeru sa zaraďujú Symfónia pre osamelého človeka (Symphonie pour un homme seul, 1950) Pierra Schaeffera a Pierra Henryho, Púšte (Déserts, 1954) pre magnetofónový pás a nástroje a Elektronická báseň (Poème électronique, 1958) Edgarda Varèsa.

Zverejnené 9. júla 2021.

citácia

Konkrétna hudba [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-08-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konkretna-hudba