konkordancia

konkordancia [lat.] — zhoda, súhlas;

1. genet. výskyt určitého znaku alebo znakov pri dvoch organizmoch, u ľudí napr. u dvojčiat, ideálnym príkladom sú jednovaječné (monozygotné) dvojčatá. Pri štúdiu dvojčiat sa zisťuje miera konkordancie, t. j. súčasný výskyt sledovaného znaku u obidvoch jedincov. Porovnaním miery konkordancie jednovaječných a dvojvaječných dvojčiat sa určuje podiel genetických faktorov na utvorení určitého znaku;

2. geol. súhlasné uloženie dvoch súvrství, pri ktorom sa mladšie súvrstvie uložilo bezprostredne na staršie bez toho, aby sa prerušila sedimentácia. Konkordancia nemá znaky erózie (podmorskej alebo suchozemskej) ani nedepozície (opätovného usadenia rozmytého alebo rozpusteného sedimentu na inom mieste) a nedá sa v nej identifikovať hiát. K povrchom vytvoreným konkordanciou sa zaraďujú aj povrchy s veľmi pomalou depozíciou a s dlhými geologickými obdobiami, ktoré sú zastúpené iba veľmi tenkými vrstvami sedimentov. Opak: diskordancia;

3. súbor dôležitých slov, fráz alebo významovo zhodných častí textu s uvedením ich presného umiestnenia (lokácie) v texte (v knihe, resp. v súbore diel) spracovaný ako abecedne usporiadaný zoznam (register, index alebo ako samostatne vydaný slovník) alebo elektronicky. K najstarším abecedne usporiadaným konkordanciám patrí biblická konkordancia, ktorá je dôležitou pomôckou pri biblickej exegéze a predstavuje zoznam slov alebo významovo zhodných častí biblického textu s uvedením ich presného umiestnenia v Biblii formou skratiek biblických kníh a súradníc kapitoly a verša. Biblické konkordancie sa rozdeľujú na slovné – uvádzajú zoznam biblických veršov, v ktorých sa dané slovo nachádza, tematické – uvádzajú zoznam veršov, ktoré obsahujú výpovede na tú istú alebo na podobnú tému, kompletné – predstavujú zoznam všetkých slov v Biblii, a výberové – zameriavajú sa len na istú časť Biblie alebo predstavujú výber štatisticky najčastejších či teologicky najdôležitejších termínov.

Prvú latinskú konkordanciu Vulgaty (latinského prekladu Biblie) známu pod názvom Concordantia Jacobi zostavil v 13. stor. Hugo zo Saint-Cher (vyšla až 1543), prvú hebrejskú konkordanciu (konkordanciu hebrejskej Biblie) pod názvom Meir Netib (vyšla 1523) v 1. polovici 15. stor. rabín Isaac Nathan ben Kalonymus ben Juda a prvú grécku konkordanciu (konkordanciu gréckeho textu Nového zákona) v roku 1546 nemecký učiteľ a dramatik Xystus Betulius (vlastným menom Sixtus Birck). Na Slovensku to boli napr. Slowárně, aneb Konkordancy biblická (1791) od Martina Laučeka predstavujúca menný a vecný register na základe textu Kralickej Biblie, Zoznam mien a vecí pripojený k štvrtému vydaniu (1952) katolíckeho prekladu Nového zákona (prvé vydanie 1946), Biblická konkordancia (1953 – 60, vydaná 1970) od Juraja Potúčka k slovenskému prekladu Biblie od Jozefa Roháčka (Sv. Biblia, 1936, druhé, zrevidované vydanie 1969); konkordancie k slovenskému ekumenickému prekladu Biblie (2008) sú súčasťou súborného diela Študijná Biblia (2015); tematickou konkordanciou je Biblická konkordancia hudobných zmienok (2006) obsahujúca súpis biblických výrazov vzťahujúcich sa na spev, hru na hudobných nástrojoch a na tanec v slovenskom preklade Biblie;

4. v korpusovej lingvistike presne vymedzený alebo v istom rozsahu nastaviteľný kontext (susediace slová) hľadaných slov alebo fráz, ktorý sa vo výsledku vyhľadávania zobrazí spolu s nájdeným textom. Jednotlivé výsledky vyhľadávania sa zobrazujú na samostatný riadok (konkordančný riadok), pričom možno uviesť aj doplňujúce informácie (napr. meno autora, meno prekladateľa, žáner textu). Viacero konkordančných riadkov tvorí konkordančný zoznam, ktorý možno zoradiť abecedne podľa ľavého alebo pravého kontextu vyhľadávanej frázy alebo podľa ďalších kritérií. Na zobrazovanie výsledkov vyhľadávania sa používajú viaceré formáty, pričom najčastejším je KWIC (angl. Key Word In Context, slov. kľúčové slovo v kontexte), pri ktorom sú konkordančné riadky horizontálne posunuté tak, že nájdený text (môže byť farebne alebo inak zvýraznený) je v strede zarovnaný v stĺpci.