konjunktív

konjunktív [lat.] — slovesný spôsob, ktorým sa osobitnými slovesnými tvarmi vyjadruje podmienenosť či hypotetickosť, resp. subjektívnosť deja. Existoval v praindoeurópčine, starogréčtine a do istej miery aj v staroslovienčine, v niektorých živých jazykoch sa udržal dodnes (v španielčine, angličtine, nemčine). V slovenčine prevzal jeho funkciu kondicionál (podmieňovací spôsob) a čiastočne aj imperatív (rozkazovací spôsob). Konjunktív často vyjadruje cudzí názor podávaný z pohľadu hovoriaceho skôr ako nehodnoverný. Napr. v nemčine veta v indikatíve (oznamovacom spôsobe) Er sagt, dass niemand zu Hause ist (Hovorí, že nikto nie je doma) má v konjunktíve podobu Er sagt, dass niemand zu Hause sei (Hovorí, že vraj nikto nie je doma).