Kongsberg

Kongsberg — mesto v južnom Nórsku v kraji (fylke) Buskerud na brehu rieky Numedalslågen; 24-tis. obyvateľov (2023). V minulosti bolo významným strediskom ťažby striebra a sídlom zbrojárskej továrne (1814 – 1987), po ktorej zániku sa v meste rozvinul automobilový priemysel (sídlo spoločnosti Kongsberg Automotive), ako aj priemyselné odvetvia zaoberajúce sa vývojom moderných technológií i výrobou high-tech systémov využívaných v obranných systémoch, ako aj v leteckom, kozmickom, lodnom, ropnom a plynárenskom priemysle (sídlo spoločnosti Kongsberg Gruppen); pre vysokú koncentráciu špičkových odborníkov (viac ako 6-tis. inžinierov a špecialistov) býva označované ako Mesto technológií. Kongsberg je uzlom ciest nadregionálneho významu, prechádza ním železničná trať Drammen – Stavanger.

Mesto bolo založené v roku 1624 kráľom Kristiánom IV. v súvislosti s rozvojom ťažby striebra, v roku 1686 tam bola preložená Kráľovská mincovňa (od 2001 Nórska mincovňa, a. s.). V meste sa nachádzajú barokový kostol (1740 – 61, s organom z 1765) a jeden z kampusov Univerzity juhovýchodného Nórska (založená 2016) zameraný na technické vedy.

V blízkosti mesta sa nachádza bývalé významné nálezisko striebra. Rýdze striebro spolu s ďalšími minerálmi asociácie Ag-Co-Ni a s kalcitom sa vyskytuje v hydrotermálnych žilách (až do hĺbky viac ako 1 000 m). Často tvorí pokrútené drôty (dĺžka do 40 cm) a kubické kryštály (až 4 cm). Ťažba rudy sa začala bezprostredne po jej objavení v roku 1623, ukončená bola v roku 1958 po vyčerpaní ložiska. Podľa oficiálnych údajov sa počas tohto obdobia vyťažilo v Konsbergu 1 350 ton striebra. V súčasnosti má baňa (Kongsberg Sølvverk) štatút kultúrnej pamiatky a časť slúži ako múzeum (Norsk Bergverksmuseum, od 1938).