Kongres utláčaných národov

Kongres utláčaných národov — spoločné rokovanie predstaviteľov utláčaných národov a národnostných menšín Rakúsko-Uhorska a zástupcov štátov Dohody a USA, ktoré sa konalo 8. – 10. apríla 1918 v Ríme pod patronátom talianskej vlády. Zúčastnili sa ho zástupcovia Rumunov, Poliakov, Juhoslovanov (Srbov, Chorvátov a Slovincov), Čechov, Slovákov a Talianov žijúcich na území Rakúsko-Uhorska. Bol na ňom prijatý dvojstranný juhoslovansko-taliansky dokument (podpísaný Juhoslovanským výborom a talianskym parlamentným výborom), v ktorom talianska strana deklarovala dôležitosť zjednotenia formujúceho sa juhoslovanského národa a juhoslovanská strana zjednotenie talianskeho národa. Na jeho základe vznikli ďalšie vyhlásenia o spoločnom boji utláčaných národov, v ktorých delegáti označili rakúsko-uhorskú monarchiu za hlavnú prekážku naplnenia svojich národných túžob a práv a jednoznačne sa vyslovili za rozbitie Rakúsko-Uhorska, za úplné oslobodenie svojich národov a za vznik národných štátov. Zástupcovia Čechov (E. Beneš; Lev Sychrava, *1887, †1958; František Hlaváček, *1878, †1974; Antonín Papírnik, *1875, †1957; Jan Šeba, *1886, †1953) a Slovákov (M. R. Štefánik, Š. Osuský, R. Gábriš) tam verejne proklamovali úsilie vytvoriť spoločný česko-slovenský štát.