konflikt záujmov
konflikt záujmov — práv. vo všeobecnom význame situácia, v ktorej jestvuje riziko, že sa osobné záujmy jednotlivca dostanú do rozporu so záujmami subjektu (napr. inštitúcie) zastupovaného týmto jednotlivcom. Podľa definície Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ide o konflikt medzi verejnou funkciou a súkromnými záujmami verejného činiteľa, ktorý vzniká, ak má verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré by mohli nevhodne ovplyvniť vykonávanie jeho služobných úloh a povinností.
V SR je problematika konfliktu záujmov právne upravená v ústavnom zákone č. 357 z 2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ako aj v ďalších právnych predpisoch (napr. v zákone o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, v zákone o výkone práce vo verejnom záujme, v zákone o štátnej službe či v zákone o verejnom obstarávaní), pričom definície konfliktu záujmov v nich uvedené sa vzťahujú iba na účely zákona, v ktorom sú obsiahnuté:
1. v ústavnej normotvorbe nedovolené využitie postavenia verejného funkcionára, ktorý pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný (súkromný) záujem prinášajúci majetkový al. iný prospech jemu al. jemu blízkym osobám pred verejným záujmom prinášajúcim majetkový alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom. S cieľom vylúčiť konflikt záujmov v SR podľa ústavného zákona č. 357 z 2004 verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára. Zákon sa týka tých verejných funkcionárov, ktorých postavenie je odvodené od ústavných funkcií, t. j. nie sú v klasickom pracovnom alebo služobnom pomere (napr. prezident, poslanci, členovia vlády, vedúci iných ústredných orgánov štátnej správy, sudcovia Ústavného súdu SR a i.), za verejných funkcionárov sa považujú aj osoby vykonávajúce funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnických osôb, ktorých do funkcie navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, ako aj nositelia ďalších verejných funkcií uvedení v ústavnom zákone. Za porušenie alebo za nesplnenie povinností a obmedzení vyplývajúcich zo zákona možno verejnému funkcionárovi uložiť sankcie;
2. v oblasti príspevkov poskytovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov skutočnosť, keď z finančných, osobných, rodinných, politických alebo z iných dôvodov je narušený alebo ohrozený nestranný, transparentný, nediskriminačný, efektívny, hospodárny a objektívny výkon funkcií pri poskytovaní príspevku.