Konfederácia

Text hesla

Konfederácia, Konfederované štáty americké, angl. Confederate States of America, CSA — historický štátny útvar v južnej časti dnešných USA vytvorený odtrhnutím (secesiou) južných otrokárskych štátov (nazývaných aj Juh) od USA. Bezprostrednou príčinou bolo zvolenie odporcu otrokárstva A. Lincolna (6. novembra 1860) za prezidenta USA. Ako prvá vystúpila zo zväzku Únie (USA) v decembri 1860 Južná Karolína, v januári 1861 sa k nej postupne pridali štáty Mississippi, Florida, Alabama, Georgia a Louisiana. Zástupcovia týchto šiestich secesionistických štátov vyhlásili 4. 2. 1861 v Montgomery Konfederované štáty americké (CSA), utvorili vlastný Kongres, schválili dočasnú ústavu (podľa amerického vzoru) a 9. 2. 1861 zvolili za prezidenta J. Davisa. Vo februári 1861 sa k nim pridal aj Texas. V novej ústave schválenej 11. 3. 1861 boli zakotvené väčšie právomoci jednotlivých členských štátov Konfederácie a bola garantovaná ďalšia existencia otrokárstva. V tom čase sa k pôvodným 6 štátom a k Texasu pripojili aj Severná Karolína, Virgínia (1863 sa od nej odtrhla Západná Virgínia a pridala sa k Únii), Tennessee a Arkansas. Odtrhnutie južných štátov sa stalo podnetom na vypuknutie občianskej vojny v USA (1861 – 65).

Konfederácia mala necelých 10 mil. obyvateľov, z nich viac ako tretinu (3,5 mil.) tvorili čierni otroci. Hospodárstvo bolo založené predovšetkým na produkcii bavlny (v menšej miere cukru, tabaku a ryže) a na jej exporte, priemysel fakticky neexistoval. Vláda sídliaca v Richmonde nebola schopná dosiahnuť medzinárodné uznanie (a tým ani lepšie úverové možnosti). Po vojenskej porážke a podpísaní kapitulácie 9. 4. 1865 v Appomattoxe konfederačné politické orgány zanikli a Konfederácia prestala existovať. Jednotlivé štáty boli v priebehu nasledujúcich rokov začlenené späť do zväzku Únie.

Text hesla

Konfederácia, Konfederované štáty americké, angl. Confederate States of America, CSA — historický štátny útvar v južnej časti dnešných USA vytvorený odtrhnutím (secesiou) južných otrokárskych štátov (nazývaných aj Juh) od USA. Bezprostrednou príčinou bolo zvolenie odporcu otrokárstva A. Lincolna (6. novembra 1860) za prezidenta USA. Ako prvá vystúpila zo zväzku Únie (USA) v decembri 1860 Južná Karolína, v januári 1861 sa k nej postupne pridali štáty Mississippi, Florida, Alabama, Georgia a Louisiana. Zástupcovia týchto šiestich secesionistických štátov vyhlásili 4. 2. 1861 v Montgomery Konfederované štáty americké (CSA), utvorili vlastný Kongres, schválili dočasnú ústavu (podľa amerického vzoru) a 9. 2. 1861 zvolili za prezidenta J. Davisa. Vo februári 1861 sa k nim pridal aj Texas. V novej ústave schválenej 11. 3. 1861 boli zakotvené väčšie právomoci jednotlivých členských štátov Konfederácie a bola garantovaná ďalšia existencia otrokárstva. V tom čase sa k pôvodným 6 štátom a k Texasu pripojili aj Severná Karolína, Virgínia (1863 sa od nej odtrhla Západná Virgínia a pridala sa k Únii), Tennessee a Arkansas. Odtrhnutie južných štátov sa stalo podnetom na vypuknutie občianskej vojny v USA (1861 – 65).

Konfederácia mala necelých 10 mil. obyvateľov, z nich viac ako tretinu (3,5 mil.) tvorili čierni otroci. Hospodárstvo bolo založené predovšetkým na produkcii bavlny (v menšej miere cukru, tabaku a ryže) a na jej exporte, priemysel fakticky neexistoval. Vláda sídliaca v Richmonde nebola schopná dosiahnuť medzinárodné uznanie (a tým ani lepšie úverové možnosti). Po vojenskej porážke a podpísaní kapitulácie 9. 4. 1865 v Appomattoxe konfederačné politické orgány zanikli a Konfederácia prestala existovať. Jednotlivé štáty boli v priebehu nasledujúcich rokov začlenené späť do zväzku Únie.

Zverejnené 20. júla 2021.

citácia

Konfederácia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-09-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konfederacia