konektor

Text hesla

konektor [lat.] — el.tech. zariadenie zabezpečujúce rozoberateľné elektrické spojenie dvoch alebo viacerých elektrických vodičov. Na vytvorenie spojenia sú potrebné minimálne dva konektory – zásuvka a zástrčka. Kontakty zástrčky vytŕčajú z konektora alebo sú dobre viditeľné, kým kontakty zásuvky sú skryté vnútri. Okrem elektrických kontaktov (niekedy nazývané piny) sa konektor skladá z mechanických dielov, ktoré zabezpečujú správnu vzájomnú polohu kontaktov a ich vzájomnú izoláciu, ako aj bezpečnosť obsluhy a zabraňujú samovoľnému rozpojeniu konektorov. Existujú stovky typov konektorov, pričom pre každý je definovaná zástrčka (vidlica) a zásuvka. Úlohou konektora je jednak bezpečné elektrické spojenie konkrétnych vodičov bez vnášania neprimeraného dodatočného elektrického odporu, jednak ich pevné mechanické spojenie odolné proti prachu, vlhkosti a otrasom. Výhodami konektorov v porovnaní s pevným prepojením vodičov (napr. spájkovaním) sú rozoberateľnosť, jednoduchá montáž a ľahká výmena jednotlivých častí. Nevýhodou je menšia spoľahlivosť.

Podľa vyhotovenia, resp. určenia sa rozlišujú káblové konektory, ktoré sa montujú na koniec elektrického (signálového, dátového alebo napájacieho) kábla; prístrojové konektory, ktoré možno primontovať k šasi (t.j. kostra, rám či podstavec) prístroja; konektorové spoje, ktoré možno prispájkovať do plošného spoja napr. základnej dosky zariadenia (môžu byť kolíkové alebo priame; do prispájkovanej zásuvky priameho konektorového spoja možno zastrčiť iné dosky plošných spojov, na ktorých sú vyleptané potrebné kontakty, spravidla pozlátené). Samorezné konektory majú jeden alebo niekoľko radov nožových vývodov a nalisovaním viacžilového kábla (pomocou na to určených klieští) sa dá kábel rýchlo pripojiť ku konektoru. Napájacie konektory slúžia na pripojenie jednosmerného alebo striedavého napájacieho napätia, sú dimenzované na istý maximálny prevádzkový prúd. Špeciálnym druhom konektora je pätica. Do zásuvky pätice, ktorá je prispájkovaná k doske plošných spojov, sa nevkladá vidlica, ale elektronická súčiastka (procesor, integrovaný obvod). Pätica býva vybavená zariadením na aretáciu, aby z nej súčiastka nevypadla.

V koaxiálnej technike sa najčastejšie používajú koaxiálne konektory (BNC, N, TNC, F, UHF) a rôzne typy anténnych konektorov; vo zvukovej technike rôzne typy viacvývodových konektorov, napr. XLR (CANON), JACK, CINCH (RCA), DIN; v televíznej technike buď dátové (FireWire na prenos komprimovaného videa a zvuku, HDMI a BNC na prenos nekomprimovaného videa spolu so zvukom, ktorý nemusí byť komprimovaný) alebo analógové konektory (SCART, CINCH); v počítačovej technike rôzne druhy dátových konektorov (USB, HDMI, eSATA, FireWire, DVI, DisplayPort).

Text hesla

konektor [lat.] — el.tech. zariadenie zabezpečujúce rozoberateľné elektrické spojenie dvoch alebo viacerých elektrických vodičov. Na vytvorenie spojenia sú potrebné minimálne dva konektory – zásuvka a zástrčka. Kontakty zástrčky vytŕčajú z konektora alebo sú dobre viditeľné, kým kontakty zásuvky sú skryté vnútri. Okrem elektrických kontaktov (niekedy nazývané piny) sa konektor skladá z mechanických dielov, ktoré zabezpečujú správnu vzájomnú polohu kontaktov a ich vzájomnú izoláciu, ako aj bezpečnosť obsluhy a zabraňujú samovoľnému rozpojeniu konektorov. Existujú stovky typov konektorov, pričom pre každý je definovaná zástrčka (vidlica) a zásuvka. Úlohou konektora je jednak bezpečné elektrické spojenie konkrétnych vodičov bez vnášania neprimeraného dodatočného elektrického odporu, jednak ich pevné mechanické spojenie odolné proti prachu, vlhkosti a otrasom. Výhodami konektorov v porovnaní s pevným prepojením vodičov (napr. spájkovaním) sú rozoberateľnosť, jednoduchá montáž a ľahká výmena jednotlivých častí. Nevýhodou je menšia spoľahlivosť.

Podľa vyhotovenia, resp. určenia sa rozlišujú káblové konektory, ktoré sa montujú na koniec elektrického (signálového, dátového alebo napájacieho) kábla; prístrojové konektory, ktoré možno primontovať k šasi (t.j. kostra, rám či podstavec) prístroja; konektorové spoje, ktoré možno prispájkovať do plošného spoja napr. základnej dosky zariadenia (môžu byť kolíkové alebo priame; do prispájkovanej zásuvky priameho konektorového spoja možno zastrčiť iné dosky plošných spojov, na ktorých sú vyleptané potrebné kontakty, spravidla pozlátené). Samorezné konektory majú jeden alebo niekoľko radov nožových vývodov a nalisovaním viacžilového kábla (pomocou na to určených klieští) sa dá kábel rýchlo pripojiť ku konektoru. Napájacie konektory slúžia na pripojenie jednosmerného alebo striedavého napájacieho napätia, sú dimenzované na istý maximálny prevádzkový prúd. Špeciálnym druhom konektora je pätica. Do zásuvky pätice, ktorá je prispájkovaná k doske plošných spojov, sa nevkladá vidlica, ale elektronická súčiastka (procesor, integrovaný obvod). Pätica býva vybavená zariadením na aretáciu, aby z nej súčiastka nevypadla.

V koaxiálnej technike sa najčastejšie používajú koaxiálne konektory (BNC, N, TNC, F, UHF) a rôzne typy anténnych konektorov; vo zvukovej technike rôzne typy viacvývodových konektorov, napr. XLR (CANON), JACK, CINCH (RCA), DIN; v televíznej technike buď dátové (FireWire na prenos komprimovaného videa a zvuku, HDMI a BNC na prenos nekomprimovaného videa spolu so zvukom, ktorý nemusí byť komprimovaný) alebo analógové konektory (SCART, CINCH); v počítačovej technike rôzne druhy dátových konektorov (USB, HDMI, eSATA, FireWire, DVI, DisplayPort).

Zverejnené 19. januára 2021.

Konektor [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-07-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konektor