konekcionizmus

konekcionizmus [lat. > angl.] —

1. teória učenia vypracovaná Ewardom Leeom Thorndikom, podľa ktorej základom správania je spájanie (angl. connection) medzi stimulom, t. j. podnetom, a reakciou, t. j. odpoveďou naň (S – R), ako aj spájanie medzi podnetmi vyšších rádov. Učenie potom znamená získavanie a posilňovanie týchto spojov, nazýva sa aj učenie pokusom a omylom. Konekcionizmus nadväzuje na asocianizmus, je však úplnejší a prepracovanejší. Thorndike sformuloval niekoľko zákonov učenia, najznámejšími sú zákon účinku, rozšírenia účinku, cviku, pohotovosti, polarity a prináležitosti. Podľa zákona účinku správanie, po ktorom nasleduje odmena, bude spájané so situáciou či s okolnosťami, za akých došlo k tomuto správaniu. Tento zákon sa opiera o hedonistickú perspektívu: ak je výsledkom odpovede (správanie) na určitý podnet (situácia, okolnosti) pocit uspokojenia, spojenie medzi nimi sa upevňuje a správanie má tendenciu posilňovať sa. Podľa zákona cviku (inšpirovaný Hermannom Ebbinghausom) čím častejšie a dlhšie sa subjekt v určitej situácii správa určitým spôsobom, tým silnejšie bude spojenie medzi touto situáciou a daným správaním; → teórie učenia;

2. → kognitívne vedy.