konečnosť

konečnosť — vo všeobecnom význame vlastnosť, stav toho, čo má koniec, resp. čo po istom čase prestane existovať; opak: nekonečnosť (→ nekonečno); filoz. akákoľvek daná kvantita (súbor) tej istej povahy alebo to, čo podľa odôvodnených domnienok smeruje k takému stavu.

Pojem konečnosti ako vzťahujúci sa na všetko, čo je kvantitatívne alebo kvalitatívne ohraničené, čo má svoj reálny koniec, resp. ako určitá konkrétna hranica sa v rôznych podobách vyskytuje počas celých dejín európskeho myslenia zväčša na pozadí intuitívneho chápania nekonečnosti, kde akákoľvek hranica vo význame ukončenosti nemá zmysel. Vyjadruje problém ľudskej existencie v jej teologickom, filozofickom, psychologickom a kozmologickom rozmere, ktorý sa viaže na jej časovosť. Grécka prírodná filozofia vychádzala z princípu ohraničenosti, vymedzenosti (→ finitizmus), idea ohraničenosti a konečnosť boli v starovekom Grécku stotožňované s dokonalosťou, keďže odkazujú na harmonický kozmos, kde všetko má svoje prirodzené a určené miesto. V kresťanskom kontexte sa konečnosť stala znakom nedostatočnosti človeka ako stvorenej bytosti v protiklade k nekonečnému a dokonalému Bohu. Oproti kresťanskému chápaniu konečnosti sveta a nekonečnosti Boha stojí novoplatónske presvedčenie o nekonečnosti jedného (→ jedno). Podľa Georga Wilhelma Friedricha Hegla sa konečnosť a nekonečnosť navzájom predpokladajú, konečnosť je určením, a teda negáciou. U Immanuela Kanta je konečnosť človeka spojená s teóriou poznania: človek je racionálna bytosť, ktorej poznanie je obmedzené na javový svet (ľudské poznanie je konečné a obmedzené). Vedomie konečnosti bolo pozitívne chápané zvlášť v existencializme a vo filozofii Martina Heideggera, ktorý konečnosť poníma ako jednu zo základných vlastností ľudskej existencie (človek nesie vlastné bytie v jeho konečnosti a otvára sa bytiu samému). Podľa Sørena Kierkegaarda v konečnosti sa môže prejaviť skrytá nekonečnosť ducha, presahovanie do nekonečnosti. Zvláštne postavenie má pojem konečnosť vo filozofickej antropológii (človek je jediná bytosť uvedomujúca si vlastnú konečnosť).