konduktívna pedagogika

konduktívna pedagogika — špeciálna výchovno-rehabilitačná metóda určená na edukáciu žiakov a dospelých s mentálnym a telesným postihnutím. Je vhodná najmä pri detskej mozgovej obrne, Parkinsonovej chorobe, poúrazových stavoch centrálnej nervovej sústavy, náhlej cievnej mozgovej príhode a skleróze multiplex. Predstavuje komplexný program rehabilitácie motorických porúch, ktorý pozostáva z viacerých terapeutických metód a zo systému opakovaných cvičení a úkonov (pohybových i kognitívnych úloh) s použitím špeciálnych pomôcok a ktorého cieľom je dosiahnuť čo najvyššiu mieru nezávislosti a sebestačnosti jedinca a uspokojiť jeho fyzické (pohyb, sebaobslužné činnosti) a intelektuálne (reč, socializácia, vzdelávanie) potreby. Súčasťou systému sú i vhodne štruktúrované atraktívne učebné programy. Pri tejto výchovno-rehabilitačnej metóde sú dôležité aj prehľadne usporiadané prostredie a správne členenie časového režimu.

Zakladateľom konduktívnej pedagogiky je maďarský lekár András Pető (*1893, †1967; nazývaná aj Petőho metóda, konduktívna metóda), ktorý pri zdokonaľovaní motoriky u žiakov (a dospelých) zdôrazňoval celostný psychologicko-pedagogický prístup. Konduktívna pedagogika bola spopularizovaná najmä v 80. rokoch 20. stor. v Maďarsku, v súčasnosti je rozšírená aj v Nemecku, Rakúsku, Spojenom kráľovstve a i. krajinách. Európske národné asociácie konduktívnej metódy (pedagogiky) združuje Európska konduktívna asociácia (European Conductive Association, ECA; založená 2008) so sídlom vo Viedni.