konceptualizácia

konceptualizácia [lat.] —

1. myšlienková operácia tvorby pojmov, na základe ktorej zvukový znak dostáva pojmový význam. Výsledok získaný v tejto myšlienkovej operácii môže až potom viesť k tvorbe výpovedí, súdov o skutočnosti;

2. poznanie prostredníctvom pojmov (konceptov) vychádzajúcich z abstraktných určení, fáza výskumného procesu, počas ktorej sa abstraktné teoretické pojmy definujú spôsobom umožňujúcim ich operacionalizáciu. Konceptualizácia stojí v protiklade k intuitívnemu poznaniu, ktoré vychádza z konkrétnej predstavy a bezprostredne sa vzťahuje na predmety skúsenosti. Je prvým krokom, v ktorom je jazyk teórie prekladaný do jazyka výskumu s cieľom dosiahnuť tvorenie nových teoretických poznatkov (systémov) a ich vzťahov a integrovanie informácií do nových vedeckých teórií.