koncentrácia obyvateľstva

koncentrácia obyvateľstva — 1. proces sústreďovania obyvateľstva zvyčajne v rámci zvolenej priestorovej jednotky (obec, región). Napr. na Slovensku v 70. a 80. rokoch 20. stor. dochádzalo v súvislosti s urbanizáciou a industrializáciou ku koncentrácii obyvateľstva v mestách sťahovaním. V súčasnosti dominujú v rámci koncentrácie obyvateľstva skôr dekoncentračné procesy (napr. tzv. suburbanizácia);

2. stav sústredenia obyvateľstva vo zvolenej jednotke pozorovania alebo v jednotkách pozorovaní typicky v rámci zvoleného územia alebo území (obce, mestá, regióny a pod.). Pri úplnej koncentrácii obyvateľstva je všetko obyvateľstvo sústredené v jednej (jedinej) jednotke pozorovania, pri žiadnej koncentrácii obyvateľstva obyvateľstvo koncentrované nie je a je rovnomerne rozmiestnené vo všetkých jednotkách pozorovania. Presnejšie (štatisticky) sa koncentrácia obyvateľstva vyjadruje mierami koncentrácie (napr. koeficientom koncentrácie obyvateľstva) a graficky sa znázorňuje napr. tzv. Lorenzovou krivkou (nazývaná aj koncentračná krivka alebo krivka koncentrácie obyvateľstva).