Konček, Ferdinand

Konček, Ferdinand, 9. 7. 1929 Praha — slovenský architekt. V rokoch 1949 – 52 študoval na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT (dnes Fakulta architektúry STU) v Bratislave, 1953 – 56 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u J. Fragnera. V rokoch 1952 – 53 pôsobil v Hutnom projekte Bratislava, 1956 – 68 v Stavoprojekte Bratislava, 1968 – 70 v novozaloženom Združení projektových ateliérov pri Zväze slovenských architektov v Bratislave v ateliéri vedenom I. Skočekom, potom do 1990 v ateliéri I. Skočeka v Projektovom ústave spoločenských stavieb, resp. od 1973 v Štátnom projektovom a typizačnom ústave, kde spolupracoval predovšetkým s architektmi I. Skočekom a Ľ. Titlom (Tvorivá skupina Konček, Skoček, Titl).

Významné spoločné práce: sídlisko Podhradie, Bratislava (projekt 1957 – 59); sídlisko Štrkovec, Bratislava (1959 – 65, s D. Kedrom, T. Gebauerom, Ľ. Jendrejákom, M. Beňuškom, A. Daříčkom a so Š. Ďurkovičom); Dom kultúrnej rekreácie, Bratislava (1960 – 66); Študentský domov Jura Hronca, Bratislava (1960 – 67, s Ľ. Jendrejákom a G. Tursunovom; 1966 Cena Dušana Jurkoviča); hotel Máj, Liptovský Ján (1962 – 79); Kongresová hala, Bratislava (štúdia 1966); Sídlisko Dúbravka-Záluhy, Bratislava (1965 – 75, s I. Ehrenbergerom a T. Gebauerom); rezidenčné vily pre pracovníkov OSN, Bratislava (1967 – 69); hotel Baník, Štrbské Pleso (1969 – 76); budova podniku zahraničného obchodu Chemapol, Bratislava (1969 – 72, neskorší Petrimex); Hradný vrch, Bratislava (štúdia 1974); Dom odborov, techniky a kultúry, Bratislava (1959 – 81, neskorší Komplex Istropolis). V roku 1989 boli Konček, Skoček a Titl ako tvorivý kolektív ocenení štátnym vyznamenaním a 2016 Cenou Emila Belluša udeľovanou Spolkom architektov Slovenska za celoživotné dielo.

Najvýznamnejšie samostatné práce: rekonštrukcia kláštora piaristov v Trenčíne pre Galériu M. A. Bazovského, Trenčín (1976 – 79; 1979 Cena ministra kultúry), rekonštrukcia Žigrayovej kúrie pre Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava (1982).