Konarski, Szymon

Konarski, Szymon, 5. 3. 1808 Dapkiškės, Litva – 27. 2. 1839 Vilnius — poľský dôstojník, aktivista a revolucionár. V roku 1825 vstúpil do poľskej armády a zúčastnil sa novembrového povstania 1830 – 31 proti ruskej nadvláde, počas ktorého získal dôstojnícku hodnosť. Po porážke povstania sa nakrátko dostal do pruského zajatia. V roku 1832 odišiel do Francúzska, kde sa o. i. zaoberal štúdiom politickej filozofie. Zapojil sa tam do konšpirácie republikánov proti júlovej monarchii Ľudovíta Filipa I. a sympatizoval s plánovaným rozšírením revolúcie do Talianska, Nemecka a Poľska. Po návrate do vlasti (1833) sa však jeho myšlienky (občianska rovnosť, rovnoprávnosť národov, kritika cirkevnej hierarchie) nestretli s pochopením, odišiel do Pruska, kde bol uväznený. Po prepustení odišiel do Belgicka, potom do Švajčiarska, kde vstúpil do tajnej radikálnej organizácie Mladé Poľsko, a napokon do severného Talianska, kde sa zapojil do poľskej légie proti sardínskemu panovníkovi Karolovi Albertovi.

Naďalej sa však aktívne zapájal do politického života (a sporov) poľského exilu bojujúceho za demokratické a republikánske ideály a v súvislosti s tým často menil miesto pobytu. V roku 1835 bol vypovedaný z Francúzska, odišiel do Spojeného kráľovstva, Belgicka a napokon do Krakova, kde vstúpil do radikálnej organizácie Tovarišstvo poľského ľudu (Stowarzyszenie Ludu Polskiego) a pod falošnou identitou sa ako jeho reprezentant usiloval šíriť revolučnodemokratické myšlienky na územiach bývalej poľsko-litovskej únie zabraných Ruskom a zjednocovať tamojšie vlastenecké spolky. V roku 1837 bol v Berdyčive (dnes na Ukrajine) zakladateľmi tajného politického spolku Zväz poľského ľudu (Związek Ludu Polskiego) zvolený za jeho vodcu a pokúšal sa nadviazať kontakty s poľskými exulantmi v Petrohrade. Po odhalení totožnosti bol na príkaz cára Mikuláša I. Pavloviča 1838 zatknutý, uväznený a neskôr popravený.