konanie naoko

konanie naoko, simulácia — vo všeobecnom význame činnosť, ktorej cieľom je niečo predstierať, falšovať alebo klamať;

práv. v občianskom práve zdanlivé konanie, pri ktorom strany občianskoprávneho vzťahu predstierajú, že uzavreli určitý právny úkon, v skutočnosti však nechcú vyvolať právne následky tohto úkonu, príp. sledujú iné dôsledky z iného úkonu (tzv. disimulovaný alebo zastretý právny úkon). V právnom úkone, ktorý bol uzatvorený naoko, chýba zhoda vôle a prejavu. Klamlivé, predstierané, zdanlivé konanie smerujúce k úkonu uskutočnenému zdanlivo nemá právom predpokladané účinky, ide o absolútne neplatný právny úkon. Zdanlivé právne úkony sa označujú i ako ničotné (→ non negotium) a neprihliada sa na ne. Ak má byť simulovaným právnym úkonom zastretý iný právny úkon (disimulácia), platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.