konanie bez príkazu

konanie bez príkazu — v občianskom práve právny úkon týkajúci sa dobrovoľného, vedomého obstarania cudzej záležitosti bez toho, aby konajúci mal na toto konanie príkaz alebo bol inak oprávnený. Konanie sa uskutočňuje bez príkazu, t. j. bez pokynu osoby, za ktorú má byť konané. Na základe tohto konania vzniká záväzkový právny vzťah. Môže ísť o činnosť obsahovo totožnú s činnosťou, ktorá je predmetom príkaznej zmluvy (ktorou sa jedna strana – príkazník, zaväzuje druhej strane – príkazcovi, že pre ňu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť), pričom táto činnosť môže spočívať v právnom alebo vo faktickom konaní (napr. pomocné úkony popri právnych konaniach), musí však ísť o záležitosť niekoho iného, t. j. nie konajúcej osoby. Zákon dovoľuje zásah do záležitosti iného len v prípade odvracania hroziacej škody, v iných prípadoch musí osoba, ktorá chce obstarať záležitosť inej osoby, o tom túto osobu upovedomiť a vyčkať na jej súhlas. V prípade odvracania hroziacej škody je osoba, ktorej záležitosť bola obstaraná, povinná nahradiť konajúcemu nevyhnutné náklady, aj keď sa výsledok bez zavinenia konajúceho nedostavil; v rímskom práve negotiorum gestio.