Komunistická strana Kuby
Komunistická strana Kuby, KSK, Partí do Comunista de Cuba, PCC — kubánska radikálnoľavicová revolučno-socialistická politická strana utvorená v auguste 1925 v Havane. Počas diktatúry G. Machada y Moralesa (1925 – 33) pôsobila v ilegalite, napriek tomu však získala značný vplyv v odboroch. V roku 1944 sa pretransformovala na Ľudovú socialistickú stranu (Partido Socialista Popular, PSP) a príležitostne spolupracovala s diktátorským režimom F. Batistu y Zaldívara (1940 – 44 a 1952 – 59). V roku 1961 sa spojila s ďalšími revolučnými hnutiami (o. i. s Hnutím 26. júla, ktoré viedol Fidel Castro Ruz) do Integrovaných revolučných organizácií (Organizaciones Revolucionaris Integradas, ORI), ktoré boli 1962 premenované na Jednotnú stranu socialistickej revolúcie Kuby (Partido Unido de la Revolución Socialista de Cuba; predsedom sa stal F. Castro Ruz) a 1965 na Komunistickú stranu Kuby (F. Castro Ruz bol vymenovaný za prvého tajomníka jej Ústredného výboru). Odvtedy je ako strana marxisticko-leninského modelu vládnucou stranou a monopolnou mocenskou silou na Kube, jej vedúca úloha v spoločnosti a v štáte je zakotvená priamo v kubánskej ústave.
Strana neprevzala ideovo-politický program od starších, etablovaných latinskoamerických komunistických strán, vytvorila si osobitný, kubánsky model (niekedy nazývaný castrizmus alebo fidelizmus). Hlásila sa k odkazu predstaviteľov boja za nezávislosť Kuby (C. M. Céspedes, I. Agramonte y Loynaz, J. Martí, J. M. Gómez), ako aj k odkazu zakladateľov prvých robotníckych organizácií na Kube. Jej politika v medzinárodnej i v hospodárskej oblasti sa postupne orientovala na ZSSR, čo viedlo k stupňovaniu napätia vo vzťahoch s USA a k izolácii krajiny v rámci Latinskej Ameriky. V oblasti vnútroštátnej politiky pokračovala centralizácia moci v rukách F. Castra Ruza, boli obmedzované občianske práva a slobody. Koncom 80. rokov 20. stor. a po rozpade ZSSR (1991) došlo v politike strany k čiastočným zmenám v ekonomickej oblasti (zavedenie prvkov trhového hospodárstva) a k zlepšeniu vzťahov s Európskou úniou, totalitný režim však pretrvával. V roku 2011 F. Castra Ruza pre zhoršujúci sa zdravotný stav nahradil vo funkcii jeho brat Raúl Castro Ruz (*1931), v roku 2021 sa stal prvým tajomníkom strany Miguel Diaz-Canel Bermúdez (*1960).
Najvyšším orgánom strany je zjazd, ktorý volí členov Ústredného výboru. Ústredný výbor vymenúva 16 členov politbyra a 5 členov sekretariátu. Strana má aj svoju detskú, Pioniersku organizáciu J. Martího (Organización de Pioneros José Martí, založená 1961) a mládežnícku organizáciu – Ligu mladých komunistov (Unión de Jóvenes Comunistas, založená 1965); hlavným tlačovým orgánom strany i súčasnej Kuby je od roku 1965 denník Granma.