komunikatívna didaktika
komunikatívna didaktika — vývinový prúd didaktiky zaoberajúci sa komunikatívnou a emocionálno-motivačnou stránkou pedagogického procesu. Vznikol v 20. rokoch 20. stor. Orientuje sa na sociálne a komunikačné aspekty vo výchovno-vzdelávacom procese, analyzuje problematiku medziľudských vzťahov, interakciu učiteľov a žiakov i žiakov navzájom. Úzko súvisí so socializačnou funkciou školy, popri obsahovej stránke pedagogického procesu kladie dôraz na sociálne vzťahy jeho účastníkov.
Problematikou sociálnych vzťahov a komunikácie v pedagogickom procese sa v 20. rokoch 20. stor. zaoberali John Dewey, Roger Cousinet, Hugo Gaudig, Peter Petersen a i. V 50. – 60. rokoch 20. stor. bola komunikatívna didaktika obohatená o rôzne filozofické teórie komunikatívneho konania, o poznatky z lingvistiky, zo sociálnej psychológie a sociológie. V 60. – 70. rokoch 20. stor. nemeckí pedagógovia Karl-Heinz Schäffer, Klaus Schaller, Wolfgang Klafki, Klaus Mollenhauer a i. rozvíjali tzv. kriticko-komunikatívnu didaktiku (Kritisch-kommunikative Didaktik) založenú na kritickom postoji nielen k učeniu a k vyučovaniu v užšom význame, ale aj v širšom význame, t. j. k inštitucionálnym a spoločenským podmienkam pedagogického procesu. Tento smer bol ovplyvnený najmä filozofickými a filozoficko-antropologickými teóriami, do popredia bola kladená požiadavka tzv. slobodnej diskusie nezaťaženej mocenskými vzťahmi (učiteľa k žiakovi), resp. neautoritatívneho vyučovania, v ktorom sa žiak má stať rovnocenným partnerom. Takáto emancipácia pedagogického procesu má prispieť k demokratizácii a k humanizácii spoločenského života, k odstraňovaniu nevedomosti a k solidarite medzi ľuďmi. Ďalšie, odlišné smery komunikatívnej didaktiky predstavujú pedagogické koncepcie, ktoré sa opierajú o empirické výskumy v oblasti teórie učenia a iných blízkych odborov a orientujú sa na konkrétne riešenie jednotlivých problémov vzájomnej interakcie učiteľa a žiakov. Pedagogickú komunikáciu i komunikáciu v didaktike chápu ako druh sociálnej komunikácie a sociálnej interakcie a prinášajú nové, praktické podnety pre pedagogickú prax.