Komjatice

Komjatice — obec v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji v strednej časti Podunajskej pahorkatiny, 130 m n. m.; 4 197 obyvateľov (2024). Územie je budované neogénnymi usadenými horninami, ktoré sú pokryté riečnymi sedimentmi a sprašou, má rovinný reliéf, je odlesnené a poľnohospodársky využívané. V katastri sa nachádza prírodná rezervácia Torozlín (rozloha 5,4 ha, vyhlásená 1982), zriadená na ochranu vodného biotopu s výskytom chránených a zriedkavých druhov rastlín a živočíchov.

Komjaticami takmer paralelne prechádzajú z juhu na sever cesta I. triedy Komárno – Žilina a železničná trať Nové Zámky – Prievidza. Obec je cestami III. triedy spojená s Rastislavicami a Černíkom.

Písomne doložená je v roku 1256 ako Kamnati, 1274 Konati, 1332 Camiani, Caamiahin, 1348 Komnyati, 1371 Komyati, 1560 Komyathy, v rokoch 1571 – 73 Comiathi, v roku 1773 Komjathy, 1786 Komiathi, 1808 Komjáthi, Komjátice, 1863 Komjáth, v rokoch 1873 – 13 Komját, 1920 – 38 Komjatice, 1938 – 45 Komját, v roku 1945 Komjatice.

Patrila miestnej vetve rodu Huntovcov-Poznanovcov, začiatkom 14. stor. Matúšovi Čákovi, v rokoch 1386 – 1750 Forgáčovcom, do roku 1841 Grasalkovičovcom, potom Motešickovcom, od roku 1854 Wodianerovcom a i. Už v 13. stor. získala právo na konanie týždenných trhov, čo podporilo rozvoj obchodu i remesiel, od roku 1408 sa tam konali aj dva výročné jarmoky. Predstavovala významné trhové miesto, z ktorého sa vyvinulo zemepanské mestečko s jarmočným právom, známe boli konské trhy. V 30. rokoch 14. stor. je tam písomne doložená existencia fary. V 15. stor. boli postavené vodný hrad a pevnosť na ostrove rieky Nitra. V roku 1416 sa uvádza prvý známy miestny kastelán Ján Malý. V 2. polovici 16. stor. prišiel do Komjatíc na pozvanie Forgáčovcov Gál Husár a zriadil tam kníhtlačiareň. Obec bola poplatná Turkom, v roku 1599 vypálená a vyrabovaná, v roku 1663 bol hrad dobytý Turkami. V roku 1783 obec poškodilo zemetrasenie. V 2. polovici 19. stor. tam boli liehovar, tehelňa a dva mlyny. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a remeslami. V roku 1935 bola z Komjatíc vyčlenená obec Štefanovičová a v roku 1936 obec Rastislavice. V rokoch 1939 – 45 bola obec pripojená k Maďarsku a viackrát zbombardovaná.

Archeologické nálezy: stopy osídlenia z paleolitu, sídliská a pohrebiská z mladšej a neskorej kamennej (kultúra s lineárnou keramikou, lengyelská kultúra, badenská kultúra) a z bronzovej doby, v katastri obce doklady halštatského a laténskeho osídlenia, keltské birituálne pohrebisko, osady z rímskej doby, sídlisko a hrobové nálezy dokladajú aj intenzívne osídlenie v stredoveku.

Stav. pamiatky: neskorobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety (1751 – 55 na mieste staršieho, v 19. a 20. stor. viackrát prestavaný, 1994 opravená veža), na cintoríne barokový rímskokatolícky (do začiatku 18. stor. reformovaný) Kostol sv. Petra a Pavla (začiatok 17. stor., 1954 a 1981 – 84 zrenovovaný), baroková kalvária (1755 – 61) s kaplnkami krížovej cesty (koniec 19. – začiatok 20. stor.), klasicistická kúria (aj dom lekára Jaroša, koniec 18. stor., v súčasnosti moderne prestavaná).