Kóm Ombó

Text hesla

Kóm Ombó, arab. Kawm Umbú — mesto v Egypte v guvernoráte Asuán na východnom brehu Nílu asi 50 km severne od Asuánu; 78-tis. obyvateľov (2013). Je obchodným strediskom poľnohospodárskej oblasti a je známe najmä ako významná archeologická lokalita s dobre zachovanými zvyškami chrámového komplexu.

Staroegyptské mesto existujúce na karavánovej ceste z Núbie do Egypta dosiahlo vrchol rozvoja v ptolemaiovskom (305 – 30 pred n. l.) a rímskom (30 pred n. l. – 395 n. l.) období. V 2. stor. pred n. l. sa v jeho blízkosti začala výstavba chrámového komplexu zasväteného tamojším hlavným božstvám Sobekovi a Horovi, ktorá pokračovala počas celého ptolemaiovského obdobia (najmä v 1. stor. pred n. l.), keď bol chrám významným pútnickým miestom, ako aj počas rímskeho obdobia.

V chráme obdĺžnikového pôdorysu súmernom podľa hlavnej osi boli umiestnené dve svätyne: v západnej bol uctievaný boh Hor zobrazovaný s hlavou sokola a vo východnej boh Sobek s hlavou krokodíla. Za vstupným pylónom s dvoma vchodmi sa rozprestieralo otvorené nádvorie z troch strán lemované stĺporadím. Za ním nasledovali hypostyly, predsiene a napokon obidve svätyne. Hlavice zachovaných stĺpov v hypostylovej časti sú zakončené kompozitnými a rastlinnými motívmi. Na niektorých miestach sa zachovala pôvodná polychrómovaná reliéfna výzdoba, v ktorej sa striedajú náboženské motívy s historickými nápismi a vyobrazeniami božstiev, panovníkov a kráľovien. Súčasťami posvätného okrsku boli pôvodne aj menší chrám zrodenia a nádrže s vodou, v ktorých sa chovali krokodíly, neskôr pochovávané na miestnom pohrebisku. V severovýchodnej časti komplexu je umiestnený nílometer (na meranie hladiny Nílu). V polovici 19. stor. navštívil lokalitu slovenský maliar K. Ľ. Libai, ktorý obrazy chrámových ruín z Kóm Ombó zaradil do svojho albumu litografií z cesty po Egypte.

Text hesla

Kóm Ombó, arab. Kawm Umbú — mesto v Egypte v guvernoráte Asuán na východnom brehu Nílu asi 50 km severne od Asuánu; 78-tis. obyvateľov (2013). Je obchodným strediskom poľnohospodárskej oblasti a je známe najmä ako významná archeologická lokalita s dobre zachovanými zvyškami chrámového komplexu.

Staroegyptské mesto existujúce na karavánovej ceste z Núbie do Egypta dosiahlo vrchol rozvoja v ptolemaiovskom (305 – 30 pred n. l.) a rímskom (30 pred n. l. – 395 n. l.) období. V 2. stor. pred n. l. sa v jeho blízkosti začala výstavba chrámového komplexu zasväteného tamojším hlavným božstvám Sobekovi a Horovi, ktorá pokračovala počas celého ptolemaiovského obdobia (najmä v 1. stor. pred n. l.), keď bol chrám významným pútnickým miestom, ako aj počas rímskeho obdobia.

V chráme obdĺžnikového pôdorysu súmernom podľa hlavnej osi boli umiestnené dve svätyne: v západnej bol uctievaný boh Hor zobrazovaný s hlavou sokola a vo východnej boh Sobek s hlavou krokodíla. Za vstupným pylónom s dvoma vchodmi sa rozprestieralo otvorené nádvorie z troch strán lemované stĺporadím. Za ním nasledovali hypostyly, predsiene a napokon obidve svätyne. Hlavice zachovaných stĺpov v hypostylovej časti sú zakončené kompozitnými a rastlinnými motívmi. Na niektorých miestach sa zachovala pôvodná polychrómovaná reliéfna výzdoba, v ktorej sa striedajú náboženské motívy s historickými nápismi a vyobrazeniami božstiev, panovníkov a kráľovien. Súčasťami posvätného okrsku boli pôvodne aj menší chrám zrodenia a nádrže s vodou, v ktorých sa chovali krokodíly, neskôr pochovávané na miestnom pohrebisku. V severovýchodnej časti komplexu je umiestnený nílometer (na meranie hladiny Nílu). V polovici 19. stor. navštívil lokalitu slovenský maliar K. Ľ. Libai, ktorý obrazy chrámových ruín z Kóm Ombó zaradil do svojho albumu litografií z cesty po Egypte.

Zverejnené 14. januára 2021.

Kóm Ombó [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-30]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kom-ombo