Kolozsvári Grandpierre, Emil

Text hesla

Kolozsvári Grandpierre [-lož- granpjér], Emil, 15. 1. 1907 Kluž, Rumunsko – 11. 5. 1992 Budapešť — maďarský spisovateľ, prekladateľ a literárny kritik.

Študoval taliančinu, francúzštinu a filozofiu na univerzite v Pécsi, v rokoch 1941 – 44 pôsobil ako nakladateľský lektor, 1946 – 49 ako rozhlasový pracovník, 1950 – 51 ako lektor vydavateľstva Szépirodalmi Könyvkiadó. Bol predstaviteľom urbánnej literatúry. V psychologizujúcich, reflexívnych prózach zachytil prostredie stredných vrstiev a džentry. Patril medzi najplodnejších a najaktívnejších maďarských autorov povojnovej generácie. Do literatúry vstúpil románom Sito (A rosta, 1931/32). Literárna kritika hodnotila kladne jeho romány Včera (Tegnap, 1940) a Sloboda (Szabadság, 1945), ktoré charakterizuje prelínanie žánrov románu, eseje a pamätí. V 50. rokoch 20. stor. napísal historické romány Hviezdy v očiach (A csillagszemű, 1953) a Kopija s tureckou hlavou (A törökfejes kopja, 1955). V zbierkach esejí Cesty okolo reality (Utazás a valóság körül, 1969), Pohanské eseje (Eretnek esszék, 1984) a Kvety betónu (A beton virágai, 1988) sa zaoberá otázkami morálnej očisty a hľadaním významu bytia. Bol aj autorom románov Dialóg s osudom (Párbeszéd a sorssal, 1962) a Ženy v drobnom (Nők apróban, 1970), životopisného románu Nevlastný syn šťasteny (A szerencse mostohafia, 1976) a i. Preložil divadelnú hru Samuela Becketta Čakanie na Godota (1965). Bol nositeľom Kossuthovej ceny (1980).

Zverejnené 26. júna 2023.

Kolozsvári Grandpierre, Emil [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-02-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kolozsvari-grandpierre-emil