Kölcsey, Ferenc

Text hesla

Kölcsey [-čej], Ferenc, 8. 8. 1790 Sződemeter, dnes Săuca, Rumunsko – 24. 8. 1838 Cseke, dnes Szatmárcseke, Maďarsko — maďarský spisovateľ a politik.

V rokoch 1796 – 1809 študoval právo v Debrecíne, po kratšom pobyte v Pešti žil na svojom statku Álmosd, v roku 1815 sa usadil na rodinnom statku v Cseke (Szatmárcseke), kde žil až do smrti, v roku 1829 pôsobil ako podnotár, v roku 1832 ako hlavný župný notár, v rokoch 1832 – 35 sa ako poslanec uhorského snemu zasadzoval za sociálne reformy. Bol predstaviteľ literatúry reformného obdobia. Spočiatku bol ovplyvnený osvietenskou koncepciou (Voltaire, Paul Henri Thiry d’Holbach), nemeckým klasicizmom (Johann Wolfgang Goethe) a stúpencom jazykovej obrody Ferencom Kazinczym, v roku 1817 sa odklonil od jeho programu a začal zdôrazňovať pôvodnú tvorbu a príklon k ľudovej tvorbe (teoretická práca Národné tradície, Nemzeti hagyományok, 1826). V roku 1826 spolu s Pálom Szemerem založil časopis Élet és Literatura (Život a literatúra). Vynikol najmä ako básnik, patrí k najvýznamnejším predstaviteľom maďarského romantizmu. Bol autor vlasteneckej básne Hymnus (Himnusz, 1823, vydaná 1829), ktorá sa v roku 1903 stala maďarskou národnou hymnou (hudba Ferenc Erkel, 1844), reflexívnych básní Vanitatum vanitas (1823) a Útecha (Vigasztalás, 1824), sociálnorevolučných básní Tyran (Zsarnok, 1823) a K slobode (A szabadsághoz, 1825), filozofickej úvahy Parainesis (1837), v ktorej formou mravného ponaučenia synovcovi zhrnul svoje filozofické a etické názory, literárnych kritík o Dánielovi Berzsenyim a Mihályovi Csokonaim Vitézovi a i. Člen Uhorskej akadémie vied.

Zverejnené 15. júna 2023.

Kölcsey, Ferenc [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-02-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kolcsey-ferenc