kognitívna sociológia

kognitívna sociológia — smer fenomenologickej sociológie, ktorá reviduje a zároveň prehlbuje idey etnometodológie. Ako jeden z prvých použil termín kognitívna sociológia americký sociológ Aaron Victor Cicourel (*1928), ktorý dielom Kognitívna sociológia: Jazyk a význam v sociálnej interakcii (Cognitive Sociology: Language and Meaning in Social Interaction, 1973) reagoval na formovanie kognitívnych vied. Kognitívna sociológia rovnako ako etnometodológia chápe sociálny život ako súbor každodenných interakcií, ktorý sa konštituuje prostredníctvom kognitívnych (poznávacích) a jazykových aktivít jednotlivých aktérov, a rovnako ako konvenčná sociológia zdôrazňuje funkciu roly, statusu a normy ako nástrojov vnímania sociálnej reality v podobe sociálnej štruktúry. Za nástroj kognitívnej organizácie zabezpečujúcej aktérom zmysel pre sociálnu štruktúru a sociálny poriadok však považuje interpretačné procedúry, ktorých poňatie a obsah sa formovali pod vplyvom fenomenologickej sociológie A. Schütza a generatívnej gramatiky N. Chomského. Z generatívnej gramatiky (→ transformačná gramatika) preberá predstavu o hĺbkovej (tvoria ju intencie aktérov) a povrchovej štruktúre (kde pôsobia normatívne pravidlá umožňujúce aktérom spoločné konanie na konsenzuálnom základe); tieto dve úrovne medzi sebou interagujú a zmysel pre sociálny poriadok, ktorý sa vytvára na hĺbkovej úrovni, sa stáva základom normatívneho poriadku, ktorý sa vytvára na povrchovej úrovni. V nadväznosti na psycholingvistiku a kognitívnu antropológiu sa venuje aj otázkam jazykovej socializácie detí, ktoré počas nej postupne nadobúdajú zmysel pre sociálnu štruktúru.