kód

kód [fr.], angl. code —

1. genet. → genetický kód;

2. inform. a) dohodnutý systém pravidiel, ktorý prvkom jednej množiny jednoznačne priradí prvky z inej množiny. Vo všeobecnosti je kód podmnožina C karteziánskeho súčinu A × B, kde A je množina prvkov, ktoré je potrebné označiť, a B množina kódových slov, ktoré sa na označenie prvkov z A môžu použiť. Aby bolo možné na základe kódového slova určiť jednoznačne prvok z množiny A, ktorú dané kódové slovo označuje, kód predstavuje jednoznačnú čiastočnú (t. j. z podmnožiny A) alebo totálnu (t. j. z množiny A) funkciu C: A → B. Kódy sa používajú napr. na reprezentáciu (→ kódovanie znakov v počítači, → kódovanie celých čísel v počítači, → čiarový kód, → Braillovo písmo a i.), prenos (→ medzinárodná Morseova abeceda, → ASCII, → Baudotov kód) alebo na kompresiu údajov. Kanálový kód slúži na ochranu údajov pred poškodením pri prenose v komunikačnom kanále, alebo zázname a čítaní z pamäťového média. Kanálové kódy sú detekčný kód a samoopravný kód, používajú sa na detekciu a opravu prípadných chýb, ktoré vzniknú pri prenose a spracovaní údajov. Často sa pod kódom rozumie samotná množina kódových slov. Ak táto množina obsahuje len kódové slová rovnakej dĺžky, nazýva sa rovnomerný kód, v opačnom prípade nerovnomerný kód; b) program alebo časť programu v nejakom programovacom jazyku;

3. v jazykovede → jazykový kód.