Kocín z Kocinétu, Jan

Text hesla

Kocín z Kocinétu, Jan, 14. 2. 1543 Písek – 26. 3. 1610 Praha — český humanistický historik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Po štúdiu na univerzite v Prahe (1562) vyučoval v Lounoch, Žatci a Rakovníku, potom na mestských partikulárnych školách v Prahe, 1568 – 75 študoval v Štrasburgu, kde v tom čase pôsobil humanista a pedagóg J. Sturm. R. 1575 odišiel do Talianska, kde v Padove študoval filozofiu a právo. Krátko po návrate do Prahy (1577) sa stal hlavným pisárom Menšieho Města pražského (Malá Strana).

Patril k najvzdelanejším osobnostiam v Čechách na konci 16. stor., usiloval sa o povznesenie vzdelanosti v Čechách a o prenesenie pedagogickej metódy J. Sturma do českých škôl. Bol editorom štrasburského vydania Aristotelovej Rétoriky (Aristotelis Rhetoricorum libri III in latinum sermonem conversi, 1570) v latinskom preklade a s výkladom J. Sturma i s vlastnými komentármi, ktorým si získal uznanie (1571 bol povýšený do šľachtického stavu). Zaoberal sa úvahami o potrebe pokroku a rozumnosti, vystupoval proti nehybnej strnulosti vo verejnom živote. Svoje myšlienky tlmočil najmä prostredníctvom predhovorov v ním prekladaných a vydávaných edíciách diel významných antických a vtedajších humanistických autorov. Spolupracovník D. Adama z Veleslavína, pre ktorého pripravil na vydanie (preložil alebo prípadne aj napísal) početné diela, z ktorých najvýznamnejšie sú dve ranokresťanské cirkevné kroniky Historia církevní Eusebia příjmím Pamfilia... a Historia církevní Kassiodora, římského senátora... (obidve 1594).

Text hesla

Kocín z Kocinétu, Jan, 14. 2. 1543 Písek – 26. 3. 1610 Praha — český humanistický historik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Po štúdiu na univerzite v Prahe (1562) vyučoval v Lounoch, Žatci a Rakovníku, potom na mestských partikulárnych školách v Prahe, 1568 – 75 študoval v Štrasburgu, kde v tom čase pôsobil humanista a pedagóg J. Sturm. R. 1575 odišiel do Talianska, kde v Padove študoval filozofiu a právo. Krátko po návrate do Prahy (1577) sa stal hlavným pisárom Menšieho Města pražského (Malá Strana).

Patril k najvzdelanejším osobnostiam v Čechách na konci 16. stor., usiloval sa o povznesenie vzdelanosti v Čechách a o prenesenie pedagogickej metódy J. Sturma do českých škôl. Bol editorom štrasburského vydania Aristotelovej Rétoriky (Aristotelis Rhetoricorum libri III in latinum sermonem conversi, 1570) v latinskom preklade a s výkladom J. Sturma i s vlastnými komentármi, ktorým si získal uznanie (1571 bol povýšený do šľachtického stavu). Zaoberal sa úvahami o potrebe pokroku a rozumnosti, vystupoval proti nehybnej strnulosti vo verejnom živote. Svoje myšlienky tlmočil najmä prostredníctvom predhovorov v ním prekladaných a vydávaných edíciách diel významných antických a vtedajších humanistických autorov. Spolupracovník D. Adama z Veleslavína, pre ktorého pripravil na vydanie (preložil alebo prípadne aj napísal) početné diela, z ktorých najvýznamnejšie sú dve ranokresťanské cirkevné kroniky Historia církevní Eusebia příjmím Pamfilia... a Historia církevní Kassiodora, římského senátora... (obidve 1594).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kocín z Kocinétu, Jan [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kocin-z-kocinetu-jan