Knihopis českých a slovenských tisků od doby nejstarší až do konce XVIII. století

Knihopis českých a slovenských tisků od doby nejstarší až do konce XVIII. století — bibliografia bohemikálnych tlačí (t. j. kníh napísaných v českom jazyku vrátane kníh obsahujúcich minimálne jedno české slovo) vydaných 1501 – 1800 na území bývalého Československa a v zahraničí, jedna z najväčších a najúplnejších bibliografií staršieho českého písomníctva vypracovaná na základe excerpcií z historických fondov celého Československa. Jej začiatky siahajú do 1923, keď Ministerstvo školstva a národnej osvety zriadilo v Prahe komisiu pre súpis starých tlačí (oficiálny názov Komise pro knihopisný soupis československých tisků až do konce XVIII. století) vedenú V. Z. Tobolkom. Výsledkom jej práce bolo vydanie 1. dielu Knihopisu pod názvom Knihopis československých tisků od doby nejstarší až do konce XVIII. století. Díl 1. Prvotisky (do roku 1500), ktorý obsahoval 31 záznamov o inkunábulách českého a moravského pôvodu. Druhý diel bibliografie Knihopis českých a slovenských tisků od doby nejstarší až do konce XVIII. století. Díl 2. Tisky z let 1501 – 1800, zväzok 1 – 9, ktorý vyšiel 1939 – 67, obsahuje 17 631 záznamov (písmená A – Ž vrátane dodatkov k 1. dielu). Redakčne ho viedol Z. V. Tobolka a po jeho smrti (1951) F. Horák.

Štruktúra bibliografických záznamov sa vyznačuje podrobným opisom každej starej tlače, každý záznam obsahuje základné údaje o autorovi, úplný diplomatický prepis titulného listu, stručné rozpísanie všetkých častí knihy vrátane kolofónu či impressa, ďalej rozsah a formát diela, typ písma, všetky ozdoby, obrázky a kolácie, ako aj odkazy na známe bibliografie a na miesto uschovania, ako aj signatúru všetkých zachovaných, príp. z literatúry známych exemplárov. Prvý diel Dodatkov ku Knihopisu vydala 1994 Emma Urbánková (*1909, †1992) v publikácii Knihopis českých a slovenských tisků od doby nejstarší až do konce XVIII. století. Dodatky. Díl I. Prvotisky (do roku 1500), v ktorých rozšírila počet záznamov o prvotlačiach (inkunábulách) na 44. Druhý diel Dodatkov Knihopis českých a slovenských tisků od doby nejstarší až do konce XVIII. století. Dodatky. Díl II., Tisky z let 1501 – 1800 vyšiel 1994 – 2010. Na jeho redigovaní sa (po písmeno O) podieľala predovšetkým Bedřiška Wižďálková (*1926, †2006), na spracovaní ďalších písmen Jan Andrle (*1977) a Vladimír Jarý (*1947). Cieľom Dodatkov bolo zachytiť doplnené alebo korigované identifikované staré, ale aj úplne nové a neznáme záznamy a zároveň ich sprístupniť z rozličných aspektov formou registrov. Okrem dodatkov vyšlo 11 zväzkov Príspevkov ku Knihopisu: tri zväzky monografie Petra Voita (*1956) Příspěvky ke Knihopisu 1. Rejstřík autorů, překladatelů a editorů; Příspěvky ke Knihopisu 2. Rejstřík anonymních záhlaví; Příspěvky ke Knihopisu 3. Rejstřík názvový (všetky 1985), publikácia Petra Mašeka (*1959) Příspěvky ke Knihopisu 4. Význam Bartoloměje Netolického pro český knihtisk 16. století (1987), práca P. Voita Příspěvky ke Knihopisu 5. Moravské prameny z let 1567 – 1568 k dějinám bibliografie, cenzury, knihtisku a literární historie (1987), päť Príspevkov (zväzok 6 – 10) B. Wižďálkovej pod spoločným názvom Příspěvky ke Knihopisu. Konkordance Koniášových Klíčů, Indexu, Jungmanna a Knihopisu (1987 – 88), pričom registre spracoval Karel Bezděk (*1920, †2009). Posledný, 11. zväzok Príspevkov (1996) je zborník venovaný B. Wižďálkovej a o. i. obsahuje súpis jej publikačnej činnosti.

Digitalizovanú formu Knihopisu dokončili 2003 Jiří K. Kroupa (*1964), Martin Svatoš (*1951), Václav Pumprla (*1937) a Jiří Žůrek (*1974) v Kabinete pro klasická studia Filozofického ústavu Akademie věd Českej republiky. K tejto bibliografii pripravil V. Pumprla databázu autorov Knihopisný slovník českých, slovenských a cizích autorů 16. – 18. století, ktorý obsahuje biografie 2-tis. osobností (CD ROM, Praha 2010). Redakcia Knihopisu sa spočiatku nachádzala v Základnej knižnici ČSAV v Prahe a 1967 prešla do Klementina (dnes Národní knihovna Českej republiky v Prahe). Nespracované záznamy z akademickej knižnice vydala 1990 Bohuslava Brtová (*1925, †1999) pod názvom Dodatky ke Knihopisu českých a slovenských tisků od doby nejstarší až do konce XVIII. století z fondu Základní knihovny – Ústředí vědeckých informací ČSAV.

Knižnice na území Slovenska spolupracovali od začiatku na spoločnom projekte Knihopisu pod vedením Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktorá do 1954 plnila funkciu slovenskej národnej knižnice a od 20. rokov 20. stor. budovala katalóg slovenských historických knižníc ako podkladový materiál Knihopisu. Významná bola činnosť riaditeľa Univerzitnej knižnice, vládneho komisára a člena knihopisnej komisie J. Emlera, v neskoršom období J. Čaploviča (*1904, †1976) z Lyceálnej knižnice SAV v Bratislave, po 1983 pracovala na overovaní údajov a zisťovaní doplnkov znova Univerzitná knižnica v Bratislave, ako aj Slovenská národná knižnica v Martine (do 2000 súčasť Matice slovenskej). Knihopis predstavuje jednu z najväčších a najúplnejších bibliografií staršieho písomníctva a má veľký význam vzhľadom na rozsiahlosť a kvalitu záznamov, ako aj vzhľadom na záber excerpcie v historických fondoch na území celého bývalého Československa. Možno ho považovať aj za jeden zo základných prameňov slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie, je veľkým prínosom pre slovenskú kultúru a východiskom pre bádateľov rozličného zamerania.