Kniha Sirachovho syna

Kniha Sirachovho syna, aj Kniha Sirachovcova, Kniha Sirachovca, Sirach, skr. Sir, gr. Sofia Seirach, lat. Ecclesiasticus, skr. Eccli, hebr. Ben Sira — deuterokánonická (apokryfná) kniha Starého zákona (Starej zmluvy; → Biblia); k apokryfom patrí aj v judaizme (nie je zaradená v hebrejskom kánone). Napísal ju okolo 180 pred n. l. učenec a znalec Tóry, sofer Šimon ben Ješua ben Eleazar ben Sira (v preklade Sirachov potomok alebo syn; odtiaľ názov), známy aj ako Ben Sira, žijúci v Jeruzaleme alebo v Egypte v Alexandrii. Je výsledkom jeho životných skúseností a úvah, ako dosiahnuť pravú múdrosť, a zachovať tak duchovné dedičstvo Židov a ochrániť náboženské i kultúrne dedičstvo Izraela, ktoré je v Tóre, a vylúčiť tak vplyv helenizácie. Okolo 132 pred n. l. bola preložená do gréčtiny (Sofia Seirach, Sirachova múdrosť), potom do sýrčiny. Jej štyri hebrejské rukopisné fragmenty boli objavené v Káhire (medzi 1896 – 1900), ďalšie časti v Kumráne (1955) a v pevnosti Masada (1964) v Izraeli. Kresťania ju používali ako pomôcku pri výučbe katechumenov (odtiaľ názov Ecclesiasticus, t. j. Cirkevný spis).