Kniezsa, Štefan

Kniezsa [-ža], Štefan, aj István, 1. 12. 1898 Trstená, okres Tvrdošín – 15. 3. 1965 Budapešť — maďarský jazykovedec a slavista slovenského pôvodu. Od 1924 študoval slovanskú a maďarskú filológiu na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, absolvoval študijné pobyty v Berlíne (1928) a v Poľsku (1930 – 31, 1934 – 35). R. 1930 – 40 pracoval v Krajinskej Séčéniho knižnici v Budapešti, od 1940 profesor slavistiky v Kluži v Rumunsku, od 1941 vedúci katedry slavistiky na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti. R. 1939 člen korešpondent, 1947 riadny člen Maďarskej akadémie vied, od 1953 predseda Maďarskej jazykovednej spoločnosti.

Vo vedeckej práci sa zaoberal historickou onomastikou, toponomastikou a slovanskými jazykovými prvkami v maďarčine. Autor knižných publikácií Jazyk Slovanov v Zadunajsku pred príchodom Maďarov (A honfoglalás előtti szlávok nyelve a Dunántúlon, 1952), Slovanské slová v maďarčine (A magyar nyelv szláv jövevényszavai, 1955), Sústava maďarských a slovenských rodinných mien (A magyar és szlovák családnevek rendszere, 1965) a vydania stredovekých českých listín zo starého Uhorska (Magyarországi szláv nyelvemlékek I, 1952), ktorá má dokumentárny význam z hľadiska výskumu dejín spisovnej češtiny a slovenčiny. Redigoval odborné jazykovedné časopisy (1948 – 49 Études slaves et roumaines, od 1955 Studia Slavica).