Kniaziewicz, Karol Otto

Text hesla

Kniaziewicz [kňaževič], Karol Otto, 4. 5. 1762 Asītes (neďaleko Liepāje), Lotyšsko – 9. 5. 1842 Paríž — poľský generál. Študoval na varšavských vojenských školách (1774 – 76). Ako dôstojník sa zúčastnil poľsko-ruskej vojny (1792) a bojoval v Kościuszkovom povstaní (1794), počas ktorého získal vyznamenania a rýchly postup na hodnosť generála. V bitke pri Maciejowiciach (10. 10. 1794) medzi poľskou a ruskou armádou padol do ruského zajatia, prepustený 1797. Z Ruska odišiel do Talianska, kde vstúpil do Poľských légií a ako jeden z veliteľov v službách francúzskej armády sa zúčastnil napoleonských vojen. Opakovane sa vyznamenal, začo dostal hodnosť divízneho generála. Po podpise mieru v Lunéville (9. 2. 1801), v ktorom sa Francúzsko vzdalo nárokov na územia na východ od Rýna, odišiel z armády a vrátil sa na rodový majetok do vlasti. R. 1812 vstúpil ako divízny veliteľ do služieb Napoleona I. Bonaparta a zúčastnil sa jeho ťaženia do Ruska, počas ktorého sa vyznamenal v niekoľkých významných bitkách. R. 1814 opustil francúzske služby, krátko pôsobil pri organizácii vojenstva v tzv. Kongresovke, 1817 sa usadil v Drážďanoch. Neskôr sa presťahoval do Paríža, kde počas novembrového povstania 1830 – 31 v Poľsku zastupoval tzv. národnú vládu. V Paríži zostal až do smrti a stal sa jednou z ústredných postáv tamojšej poľskej emigrácie (→ Hôtel Lambert).

Text hesla

Kniaziewicz [kňaževič], Karol Otto, 4. 5. 1762 Asītes (neďaleko Liepāje), Lotyšsko – 9. 5. 1842 Paríž — poľský generál. Študoval na varšavských vojenských školách (1774 – 76). Ako dôstojník sa zúčastnil poľsko-ruskej vojny (1792) a bojoval v Kościuszkovom povstaní (1794), počas ktorého získal vyznamenania a rýchly postup na hodnosť generála. V bitke pri Maciejowiciach (10. 10. 1794) medzi poľskou a ruskou armádou padol do ruského zajatia, prepustený 1797. Z Ruska odišiel do Talianska, kde vstúpil do Poľských légií a ako jeden z veliteľov v službách francúzskej armády sa zúčastnil napoleonských vojen. Opakovane sa vyznamenal, začo dostal hodnosť divízneho generála. Po podpise mieru v Lunéville (9. 2. 1801), v ktorom sa Francúzsko vzdalo nárokov na územia na východ od Rýna, odišiel z armády a vrátil sa na rodový majetok do vlasti. R. 1812 vstúpil ako divízny veliteľ do služieb Napoleona I. Bonaparta a zúčastnil sa jeho ťaženia do Ruska, počas ktorého sa vyznamenal v niekoľkých významných bitkách. R. 1814 opustil francúzske služby, krátko pôsobil pri organizácii vojenstva v tzv. Kongresovke, 1817 sa usadil v Drážďanoch. Neskôr sa presťahoval do Paríža, kde počas novembrového povstania 1830 – 31 v Poľsku zastupoval tzv. národnú vládu. V Paríži zostal až do smrti a stal sa jednou z ústredných postáv tamojšej poľskej emigrácie (→ Hôtel Lambert).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kniaziewicz, Karol Otto [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-05-07]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kniaziewicz-karol-otto