knemidokoptóza

knemidokoptóza [gr.], cnemidocoptosis — ektoparazitóza vtákov, predovšetkým hydiny, bažantov, ale aj malých spoločenských druhov spôsobená roztočmi z rodu Cnemidocoptes. Roztoče parazitujú v zrohovatenej vrstve kože, a to najmä na hlave a nohách, kde sa živia keratínom a folikulmi peria (najčastejšie sú postihnuté neoperené časti, napr. zobák, viečka, beháky a kloaka).

Knemidokoptózu behákov hydiny vyvoláva lúpavec kurí (Cnemidocoptes mutans) parazitujúci medzi šupinami behákov, na ktorých sa tvoria drobiace sa a od šupín behákov odstávajúce belavé chrasty. Sprevádza ju svrbenie a s ňou súvisiace ozobávanie a deformácie behákov. Hydina je oslabená, má obmedzenú pohyblivosť, pri sliepkach sa zisťuje zníženie znášky. Pri malých spoločenských vtákoch sa knemidokoptóza vyskytuje predovšetkým pri papagájoch, vyvoláva ju Cnemidocoptes pilae. Najskôr je postihnutý zobák v blízkosti kútikov a odtiaľ sa ochorenie šíri do okolia (okrem hlavy sú postihnuté aj okolie kloaky, krídla, hruď a končatiny), príznakom sú drobné jamky na zobáku a v okolí kloaky, ktoré vyžrali roztoče. Deformácie zobáka spôsobujú dýchacie ťažkosti a sťažujú prijímanie potravy, postihnutie nôh vyvoláva pohybové ťažkosti. Knemidokoptóza je často príčinou sekundárnych plesňových infekcií; od vzhľadu behákov a tváre postihnutých vtákov sú odvodené aj hovorové názvy knemidokoptózy – vápenka nôh, šupinatá tvár, šupinatá alebo chlpatá noha.