Knauz, Ferdinand

Knauz, Ferdinand, aj Knausz, pseudonym Zumber, 12. alebo 13. 10. 1831 Budín, dnes súčasť Budapešti – 26. 4. 1898 Bratislava — uhorský právny historik, archivár a cirkevný hodnostár. Študoval filozofiu v Trnave a teológiu v Ostrihome, 1854 vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Pôsobil v bohosloveckom seminári v Trnave, od 1855 študijný dozorca v generálnom seminári (Emericiánum) v Bratislave, 1856 – 60 kapitulský kaplán v Bratislave. Od 1860 arcibiskupský knihovník a archivár v Ostrihome, od 1871 kanonik, 1878 opát v Bratislave, od 1890 titulárny biskup v Ostrihome, od 1896 hlavný prepošt Bratislavskej kapituly.

Popri kňazskej službe sa zaoberal archivárskou a edičnou činnosťou, ako aj dejinami feudálnych snemov, výsad a privilégií. Preskúmal archívy Bratislavskej a Ostrihomskej kapituly, k čomu ho podnietil objav (1852) tzv. Bratislavskej kroniky (Chronicon Posoniense, začiatok 16. stor.; → kronika) v rukopisných zbierkach Bratislavskej kapitulskej knižnice, ktorej usporiadaním bol následne poverený. Najvýznamnejšie diela: Dejiny krajinskej rady a krajinských snemov v rokoch 1445 – 1452 (Az Országos Tanács és országgyülések története 1445 – 1452, 1859), Archív Ostrihomského arcibiskupstva I-II (Az esztergomi főegyháznak okmánytára I-II, 1863 – 66), Rukopisy Bratislavskej kapituly (A pozsonyi káptalannak kéziratai, 1870), Historické práva maďarského jazyka v cirkvi a vo vlasti (A magyar nyelv történeti joga az egyházban és hazában, 1870), Pamiatky ostrihomskej cirkvi I-II (Monumenta ecclesiae Strigoniensis I-II, 1874, 1882).